Evanjelium podľa Jána

II. Účinkovanie v Samárii a Galilei, 4, 1 – 54

4 Spasiteľ sveta sa zjavil Samaritánom. – ¹ Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján ² – hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci –,  ³ opustil Judeu a odišiel znova do Galiley.  ⁴ Pritom musel prejsť cez Samáriu.  ⁵ A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. ⁶ Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. ⁷ Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ ⁸ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. ⁹ Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.  ¹⁰ Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ ¹¹ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? ¹² Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ ¹³ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. ¹⁴ Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ ¹⁵ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ ¹⁶ Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ ¹⁷ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ,Nemám muža,‘ ¹⁸ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ ¹⁹ Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. ²⁰ Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ ²¹ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. ²² Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov.  ²³ Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. ²⁴ Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ ²⁵ Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ ²⁶ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“

²⁷ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ ²⁸ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: ²⁹ „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ ³⁰ Vyšli teda z mesta a šli k nemu. ³¹ Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ ³² On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ ³³ Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ ³⁴ Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. ³⁵ Nevravíte aj vy: ,Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu!  ³⁶ Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. ³⁷ Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. ³⁸ Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

³⁹ Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ ⁴⁰ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. ⁴¹ A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. ⁴² A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Ježiš v Galilei. – ⁴³ O dva dni odišiel stade do Galiley. ⁴⁴ Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. ⁴⁵ Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

Ježiš uzdravuje syna kráľovského úradníka. –  ⁴⁶  Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. ⁴⁷ Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. ⁴⁸ Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ ⁴⁹ Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ ⁵⁰ Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel. ⁵¹ Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. ⁵² Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ ⁵³ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom. ⁵⁴ Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.