Kniha Náreky

KNIHA NÁREKY

 Keď odviedli Izrael do zajatia a Jeruzalem ostal opustený, sedel Jeremiáš v plači a týmito žalospevmi nariekal nad Jeruzalemom. Zatrpknutou dušou si vzdychol, zakvílil a prehovoril:

1 Prvá elégia

Alef  ¹ Ach, ako sedí osamelé mesto

(kedysi) plné ľudu,

postihol osud vdovy

paniu národov,

kňažná medzi krajinami

ostala poplatnicou.

Bet  ² Prehorko plače v noci,

líca má zaslzené,

niet, kto by ju potešil

zo všetkých jej milencov;

priatelia, tí ju opustili,

prešli k jej nepriateľom.

Gimel ³ Pod nátlakom sa sťahoval Júda,

vo veľkom nevoľníctve;

uprostred národov býva,

spočinku nenachodí.

Dochytili ho stíhači

zbitého útrapami.

Dalet ⁴ Cesty Siona smútia,

že niet pútnikov na sviatky:

brány má všetky spustnuté.

Žalostia jeho kňazi,

jeho panny sú skľúčené

a on? – ach, trpko mu je!

He  ⁵ Jeho odporci triumfujú,

jeho nepriatelia sú šťastní,

pretože Pán ho skľúčil

pre množstvo jeho hriechov.

Dietky mu ženie do zajatia

pred sebou utláčateľ.

Vau ⁶ Sionskú dcéru opustila

všetka jej nádhera,

jej kniežatá sú sťa jelene,

čo pastvu nenachodia,

čo bezvládne sa vlečú

pred tvárou stíhača.

Zain  ⁷ Jeruzalem spomína na dni

plaču a biedy,

(na všetky svoje skvosty,

ktoré mal od dávnych dní);

keď mu ľud padal rukou nepriateľa

a nemal pomocníka,

nepriateľ sa naň díval, smial sa

jeho záhube.

Chet  ⁸ Pochybil Jeruzalem veľmi,

preto sa stal odporným,

opovrhli ním všetci ctitelia,

keď uzreli jeho hanbu,

on sám však vzdychá,

odvracia sa preč.

Tet ⁹ Škvrny sú na jeho vlečkách,

na následky si nespomenul

a poklesol úžasne,

nemá tešiteľa.

„Na moju biedu pozri, Pane,

nepriateľ ma, hľa, premohol!“

Jod  ¹⁰ Jeho nepriateľ vystrel ruku

na všetky jeho skvosty;

hej, videl, ako do svätyne

vniká mu ľud pohanský,

ktorému zakázal si vkročiť

do svojho zhromaždenia.

Kaf  ¹¹ Všetok jeho ľud kvíli,

hľadajú chlieb;

svoje skvosty dali za jedlo,

aby sa do nich vrátil život.

„Pozriže, Pane, zhliadni,

aký som znevážený.“

Lamed  ¹² „Všetci, čo prechádzate cestou,

pozrite a viďte,

či je bôľ ako môj bôľ,

ktorým som postihnutý,

ktorým ma poranil Pán

v deň pále svojho hnevu!

Mem  ¹³ Z výsosti poslal oheň

do mojich kostí a pokarhal ma,

pred moje nohy rozostrel sieť

a nazad ma odohnal,

spravil ma spustošeným,

nemocným po celý deň.

Nun  ¹⁴ Spriahnuté je jarmo mojich vín,

sú popletené v jeho ruke,

presahujú mi šiju,

klesá mi sila.

Pán ma vydal do rúk,

nemôžem povstať.

Samech  ¹⁵ Pán zavrhol všetkých vodcov

v mojom strede,

vyhlásil proti mne sviatok,

aby zlomil moju mlaď.

Pán šliapal v lise

panenskú dcéru Júdovu.

Ajin ¹⁶ Pre toto ja plačem,

oko mi roní vlahu,

lebo sa vzdialil ten, čo teší,

čo by mi vrátil život.

Moji synovia zhynuli,

veď nepriateľ zvíťazil!“

Pe ¹⁷ Sion rozpína ruky,

potešiteľa nemá.

Pán vzbudil proti Jakubovi

jeho susedných nepriateľov,

i stal sa Jeruzalem

medzi nimi odporným.

Sade ¹⁸ „On, Pán je spravodlivý,

veď som vzdoroval jeho slovám.

Počujže, každý národ,

a pozri moju bolesť:

panenky moje i junáci

odišli do zajatia.

Kof ¹⁹ Volal som svojich milých,

ale tí ma zradili;

kňazi a moji starci

zahynuli v meste,

pretože si hľadali jedlo,

aby si udržali život.

Reš  ²⁰ Pozriže, Pane, je mi krušno,

búri sa moje vnútro,

srdce sa vo mne zviera,

hej, veľmi som sa vzpieral;

meč zbíja vonku,

vnútri mám tiež smrť.

Šin  ²¹ Počuli, že ja vzdychám,

potešiteľa nemám,

odporci počuli moju skazu,

tešili sa, že si ty konal,

priviedol si ohlásený deň.

Nech ich stihne to, čo mňa!

Tau ²² Nech príde k tebe všetka ich zlosť,

potom však urob s nimi,

ako si spravil so mnou

pre všetky moje hriechy!

Množstvo je mojich vzdychov

a srdce mi je choré.“