Kniha Náreky

3 Tretia elégia

Alef  ¹ Som muž, čo skúsil biedu

pod prútom jeho hnevu.

Alef ² Vohnal a voviedol ma

do temnôt, kde svetla niet.

Alef ³ Na mňa len dvíha zase

celý deň svoju ruku.

Bet ⁴ Zosušil na mne telo, kožu,

dolámal moje kosti.

Bet ⁵ Obklopil, obkľúčil ma

jedom a útrapami.

Bet ⁶ V temnotách ma usadil

ako večne mŕtvych.

Gimel ⁷ Ohradil ma, že neuniknem,

reťaze mi zaťažil;

Gimel ⁸ hoc by som volal, kričal,

udusí moju prosbu.

Gimel ⁹ Na cesty mi dal hradby z kvádrov,

moje chodníky porozvracal.

Dalet ¹⁰ Je mi ako striehnuci medveď,

lev, ktorý čaká v skrýši.

Dalet ¹¹ Zviedol ma z cesty, roztrhal ma,

zničil ma celkom.

Dalet ¹² Natiahol svoju kušu,

postavil ma ako cieľ pre šíp.

He  ¹³ Do mojich obličiek vstrelil

šípy zo svojho tulca.

He ¹⁴ Všetok ľud si robí zo mňa posmech,

pesničky celý deň.

He ¹⁵ Horkosťou ma nasýtil,

opojil ma palinou.

Vau  ¹⁶ Zuby mi zodral štrkom,

nachoval ma popolom.

Vau ¹⁷ Z pokoja si mi vyhnal dušu,

zabudol som na blaho.

Vau  ¹⁸ Vravel som: „Zmizla moja hrdosť,

tiež moja nádej v Pána.“

Zain ¹⁹ Spomeň si na moju biedu, utýranosť,

na palinu a otravu.

Zain ²⁰ V spomienke je stále schúlená

moja dušička vo mne.

Zain ²¹ Toto si beriem k srdcu,

pre toto budem dúfať.

Chet ²² Láskavosť Pána, že nám nie je koniec,

veď jeho milosť nepomíňa,

Chet ²³ obnovuje sa každým ránom;

veľká je tvoja vernosť.

Chet  ²⁴ „Pán je môj údel, vraví moja duša,

nuž v neho dúfam.“

Tet ²⁵ Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho,

k duši, ktorá ho hľadá.

Tet ²⁶ Dobre je ticho čakať

Pánovo spasenie.

Tet ²⁷ Pre muža je dobre, keď nesie

svoje jarmo od mladi.

Jod ²⁸ Nech sedí mlčky osamelý,

veď mu ho on položil!

Jod ²⁹ Nech si až po prach skloní ústa,

ešte je azda nádej.

Jod ³⁰ Ponúknuť má líce, keď ho bije,

potupou sa nasýtiť.

Kaf  ³¹ Pretože Pán

nezavrhne naveky...

Kaf ³² Zmilúva sa – hoc i zarmucuje –

svojou veľkou milosťou.

Kaf ³³ Zo srdca nepokoruje,

nezarmucuje synov ľudských.

Lamed ³⁴ Keď drvia pod nohami

všetkých zajatcov zeme,

Lamed ³⁵ keď zvrátia právo muža

pred tvárou Najvyššieho,

Lamed ³⁶ keď potlačia v súde človeka,

nevidí to Pán?

Mem ³⁷ Na čieže slovo sa čo stalo,

keď to nerozkázal Pán?

Mem ³⁸ Nevychádza z úst Najvyššieho

nešťastie aj blaho?

Mem ³⁹ Čože sa ponosuje živý človek,

muž pre trest za hriech?

Nun ⁴⁰ Prezrime svoje cesty, preskúmajme

a vráťme sa k Pánovi;

Nun ⁴¹ na dlaniach pozdvihujme srdcia

do neba k Bohu!

Nun ⁴² My sme sa prehrešili, búrili sa,

preto si neodpustil.

Samech ⁴³ Zahalil si sa hnevom, stíhal si nás,

stínal si, nezľutoval si sa.

Samech ⁴⁴ Zahalil si sa do oblaku,

aby neprenikla modlitba.

Samech ⁴⁵ Urobil si nás odvrhlinou, smeťou

uprostred národov.

Pe ⁴⁶ Proti nám otvárali ústa

všetci naši odporci.

Pe  ⁴⁷ Hrôza a jama nás čakala,

zánik a skaza.

Pe ⁴⁸ Potoky vôd mi prúdia z oka

pre skazu dcéry môjho ľudu.

Ajin ⁴⁹ Oko mi slzí, neustáva,

spočinku nemá,

Ajin ⁵⁰ kým nepozrie a nepohliadne

z nebies Pán.

Ajin ⁵¹ Oko mi trápi dušu

pre všetky dcéry môjho mesta.

Sade ⁵² Ako na vtáka poľovali na mňa

odporci bez príčiny.

Sade  ⁵³ V jame mi nivočili život,

skál nahádzali na mňa.

Sade  ⁵⁴ Vody mi zakrývali hlavu,

myslel som: „Je mi koniec.“

Kof ⁵⁵ Vzýval som, Pane, tvoje meno

z priepastnej jamy.

Kof ⁵⁶ Počul si môj hlas: „Neskrývaj si ucho,

keď si uľahčujem výkrikom.“

Kof ⁵⁷ Keď som ťa volal, bol si blízko,

vravel si: „Neboj sa!“

Reš ⁵⁸ Viedol si, Pane, spory mojej duše,

vykúpil si môj život.

Reš ⁵⁹ Videl si, Pane, moju utýranosť,

zastaň sa môjho práva!

Reš ⁶⁰ Videl si, Pane, celú ich pomstivosť,

ako sa na mňa stroja.

Šin ⁶¹ Čul si ich hanobenie, Pane,

ako sa na mňa stroja,

Šin ⁶² reči mojich odporcov, plány

proti mne celý deň.

Šin  ⁶³ Pozoruj ich, či sedia a či stoja,

že ja som ich pesničkou.

Tau ⁶⁴ Odplať im, Pane, podľa zásluh,

podľa ich činov!

Tau ⁶⁵ Dopusťže na ich srdce tvrdosť,

nech ich stihne tvoja kliatba!

Tau ⁶⁶ Stíhaj ich v hneve a znivoč ich

pod svojím nebom, Pane!