Kniha Náreky

4 Štvrtá elégia

Alef  ¹ Ako sa zatemnilo zlato,

zmenil sa šľachtený kov!

Sväté kamene ležia roztratené

po rohoch všetkých ulíc.

Bet ² Siona synov vzácnych,

odvažovaných zlatom,

pokladali za nádoby z hliny,

dielo hrnčiarových rúk!

Gimel  ³ Ešte aj šakal podá prsia,

pridojí svoje štence:

len dcéra môjho ľudu je ukrutná

ako pštros v púšti.

Dalet ⁴ Dojčaťu prischol jazyk

k ďasnám od smädu;

deti si prosili chlieb,

a nebolo, kto by im ho lámal.

He ⁵ Čo rozkošnícky jedávali,

klesali na uliciach.

Tí, čo si hovievali na purpure,

objímali hnoj.

Vau ⁶ Väčší bol zločin dcéry môjho ľudu

než hriech Sodomy.

Tá bola vyvrátená razom,

ruky neustali v nej.

Zain  ⁷ Čistejší než sneh boli jeho nazirejci,

beleli sa nad mlieko,

ružovší boli nad koraly,

postava ich sťa zafír.

Chet ⁸ Ich výzor stemnel nad čierňavu,

po uliciach ich nerozoznať,

na kostiach scvrkla sa im koža,

bola ako drevo zoschnutá.

Tet  ⁹ Šťastnejší boli tí, ktorých pozrážal meč,

než tí, ktorých pozrážal hlad;

veď títo schradli, zrazila ich

neplodnosť poľa!

Jod ¹⁰ Ruky jemnocitných žien

piekli si vlastné dietky,

ich pokrmom sa stali,

keď mrela dcéra môjho ľudu.

Kaf ¹¹ Pán už dovŕšil svoju prchkosť,

vylial svoj hnev žeravý,

podpálil na Sione oheň,

ktorý mu hltal základy.

Lamed ¹² Králi zeme neuverili,

občania sveta tiež nie,

že by odporca a nepriateľ vkročil

do brán Jeruzalema.

Mem  ¹³ Pre hriech jeho prorokov,

pre viny jeho kňazov,

čo uprostred neho vylievali

krv spravodlivých,

Nun ¹⁴ blúdili slepo po uliciach,

poškvrnili sa krvou,

nebolo preto možno

dotýkať sa ich rúcha.

Samech ¹⁵ Volajú na nich: „Preč! Nečistý!

Netýkajte sa! Preč! Preč!“

Ak sa odtackajú, národy im vravia:

„Viac ich už nehostíme!“

Pe ¹⁶ Tvár Pánova ich roztrúsila,

nepozrie sa viac na nich,

osoby kňazov si nevážia,

pre starcov niet milosti.

Ajin  ¹⁷ Oči nám stále túžia,

márne hľadajú pomoc,

na svojej postriežke sme striehli

na národ, ktorý nezachráni.

Sade ¹⁸ Na naše kroky poľovali,

bránili vkročiť na ulice.

Prišiel náš koniec, došli nám dni,

veru náš koniec prišiel.

Kof  ¹⁹ Ľahší sú naši stíhatelia

než orly nebies,

po vrchoch nás hnali,

na púšti striehli na nás.

Reš  ²⁰ Dych našich nozdier, pomazaný Pánov,

chytil sa do ich jám,

o ktorom sme vraveli: „V jeho tôni

budeme bývať medzi národmi.“

Šin  ²¹ Dcéra edomská, plesaj, teš sa,

občianka krajiny Us!

I k tebe príde kalich,

opiješ, obnažíš sa.

Tau ²² Dcéra sionská, dovŕšil sa tvoj hriech,

už ťa viac nedá do zajatia.

Stresce tvoju vinu, dcéra Edomu,

tvoje hriechy odhalí.