II. Mravné povinnosti, 4, 1 – 6, 20

4 Výzva na jednotu. – ¹ Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, ² so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske ³ a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. ⁴ Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. ⁵ Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. ⁶ Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

Dary milosti na budovanie Cirkvi. – ⁷ Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus.  ⁸ Preto hovorí:

„Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov,

ľuďom dal dary.“

 ⁹ A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? ¹⁰ Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.

 ¹¹ On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, ¹² aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela,  ¹³ kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, ¹⁴ aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. ¹⁵ Ale žime podľa pravdy a v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.  ¹⁶ Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske.

Starý a nový človek. – ¹⁷ Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, ¹⁸ so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. ¹⁹ Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu.

²⁰ Vy ste sa tak o Kristovi neučili, ²¹ ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi, ²² že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, ²³ a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, ²⁴ obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.  ²⁵ Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym, veď sme si navzájom údmi.  ²⁶ Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; ²⁷ a nedávajte miesto diablovi! ²⁸ Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu. ²⁹ Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú.  ³⁰ A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia.