List Galaťanom

List Galaťanom

II. Doktrinálna argumentácia, 3, 1 – 4, 31

 

3 Nerozumní Galaťania. –  1 Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! 2 Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona alebo z poslušnosti viery?  3 Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom? 4 Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo! 5 A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona alebo z poslušnosti viery?

 

Abrahámova viera. –  6 Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. 7 Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi.  8 Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy.“ 9 Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom.  10 No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“  11 A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery.  12 Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť.  13 Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ 14 aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

 15 Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva. 16 Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: „A potomkom,“ akoby šlo o mnohých, ale o jedného: „A tvojmu potomstvu,“ a ním je Kristus. 17 Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie. 18 Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie.

 

Dočasná úloha zákona. –  19 Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka. 20 Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden. 21 Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. 22 Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.

 23 No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. 24 A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. 25 Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. 26 Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi.  27 Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. 28 Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi. 29 A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

 
1. Evanjelium je Kristus ukrižovaný (1 Kor 2, 2) a zmŕtvychvstalý; preto ohlasovanie evanjelia sa podstatne sústreďuje na Kristovo veľkonočné tajomstvo (porov. 1 Kor 11, 23 n.; 15, 3 n.).
3 – 5. Pravdepodobne tu myslí na obriezku. Galaťania tým, že počúvali falošných učiteľov a prijali záväznosť Mojžišovho zákona aj pre kresťanov, ukázali, že nič nepochopili zo svedectva Ducha, ktorý sa prejavuje v kresťanoch (porov. Sk 10, 44 – 45; 1 Sol 1, 5). Dary Ducha máme iba skrze vieru v Krista.
6. Gn 15, 6. Pavol nevyhnutnosť viery pre spásu dokazuje zo zjavenia.
8. Gn 12, 3.
10. Dt 27, 26. Zákon oprávňoval iba trest. Toho, kto ho poruší, dáva pod kliatbu. Ak sa totiž človek spolieha iba na svoje vlastné sily, nedokáže dokonale zachovať zákon. Zákon preto nemôže byť zdrojom milosti, ospravedlnenia.
11. Hab 2, 4.
12. Lv 18, 5.
13. Dt 21, 23. Kristus vzal na seba kliatbu zákona za tých, ktorí zákon porušili. Svojou smrťou zadosťučinil zákonu. Preto tí, čo sú s Kristom spojení, už nepodliehajú zákonu.
15 – 18. Keď už potvrdený ľudský závet je nezmeniteľný, tým skôr je nezmeniteľné Božie prisľúbenie. Božie prisľúbenie nemohol zrušiť ani Mojžišov zákon. Preto Božie požehnanie nepochádza zo zákona, ale z prisľúbenia.
19 – 22. V dejinách spásy mal zákon iba podradnú úlohu. Vzhľadom na ľudskú slabosť skôr zapríčiňoval rozmnoženie hriechu. Tým viac ukazoval potrebu vykúpenia. Okrem toho Boh dal zákon skrze prostredníka (Mojžiša), kým vykúpenie skrze prisľúbeného Vykupiteľa, Ježiša Krista.
23 – 29. Zákon mal svoj význam v tom, že udržiaval Židov vo viere v jedného Boha, v jeho prisľúbenia a v túžbe po Mesiášovi. Keď sa všetky prisľúbenia splnili v Kristovi, zákon stratil zmysel.
27. Obliecť si Krista znamená stať sa ako on, premeniť sa v neho (porov. 2, 20), teda konkrétne: prijať synovstvo (4, 5), byť s Kristom jeden (3, 28), byť Kristovým (3, 29), byť na základe synovstva Božím dedičom (4, 6 – 7) a napokon to znamená, že Kristus je v nás (4, 19).
List Galaťanom