List Galaťanom

List Galaťanom

4 Nie si otrok, ale syn. – 1 Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. 2 Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec.  3 Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta.  4 Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, 5 aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.  6 Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ 7 A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

 

Nevracajte sa do otroctva. – 8 No vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi.  9 Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?!  10 Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! 11 Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.

 12 Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili.  13 A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal evanjelium. 14 A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša.

 15 Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne. 16 Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu?  17 Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili. 18 Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás. 19 Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. 20 Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.

 

Dve zmluvy: Agar a Sára. – 21 Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon?  22 Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej. 23 Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. 24 To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. 25 Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. 26 Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou.  27 Veď je napísané:

 

„Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš,

zajasaj a vykríkni, ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti,

lebo opustená má veľa detí,

viac ako tá, ktorá má muža.“

 

28 Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák. 29 Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz.  30 Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ 31 A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.

 
3. Obdobie ľudských dejín do príchodu Krista chápe Pavol ako maloletosť v živote človeka. „Živly sveta“ sú pravdepodobne predpisy židovského zákona (v. 8 – 10), ktorými Boh vychovával ešte nezrelý ľud. Môžu to byť aj prvky materiálneho sveta, ktoré pohania pokladali za bohov (v. 8).
4. „Plnosť času“ je čas, ktorý sa začal príchodom Krista, čiže novozákonné obdobie. Boh v Kristovi dal ľuďom plnosť všetkého, čo potrebujú na spásu.
6. Je to vlastná a výlučná modlitba Božieho Syna počas jeho pozemského života, ktorá sa stáva vlastnou a charakteristickou modlitbou kresťana prežívajúceho adoptívne Božie synovstvo (porov. Rim 8, 15).
9. „Boh pozná vás“ znamená: „obľúbil si vás, uznal za svojich“.
10. Pavol im vyčíta zachovávanie židovských slávností, ktoré sa im prívrženci židovstva usilovali nanútiť (porov. Kol 2, 16).
12. Vyzýva ich, aby boli slobodní od zákona ako on, lebo on sa prispôsobil ich slabosti, aby ich získal.
13. Pravdepodobne tu myslí na nejakú chorobu, ktorá ho mohla postihnúť na druhej apoštolskej ceste (porov. Sk 16, 6).
15. Tieto Pavlove slová niektorí chápu metaforicky, iní doslovne, vzťahujú to na nejakú očnú chorobu, ktorá vyvolala u Galaťanov súcit.
17. „Chcú vás odlúčiť“ od Pavla a tým aj od Krista.
22. Otrokyňa bola Agar a slobodná Sára. Podľa všeobecného práva iba deti slobodnej, nie otrokyne, mali právo dediť (porov. Gn 16; 21, 1 – 21). Tieto biblické udalosti dokazujú, že sloboda Božieho prisľúbenia prevyšuje otroctvo zákona. Agar totiž predstavuje Starý zákon, kým Sára Nový zákon.
27. Iz 54, 1.
30. Gn 21, 10.
List Galaťanom