Kniha Kazateľ
Ži bezstarostne dnešku!
11 1 Púšťaj svoj chlieb po vode
a po mnohých dňoch ho (zasa) nájdeš.
2 Podeľ svoj majetok na sedem, ba na osem častí,
lebo nevieš, aké nešťastie sa strhne nad krajinou.
3 Ak sú mraky plné,
vylejú na zem dážď.
Ak strom padne južne alebo severne,
ostane ležať na mieste, kam padol.
4 Kto pozoruje na vietor, nebude chcieť siať,
a kto sa obzerá po mrakoch, nepustí sa do žatvy.
5 Ako nevieš, ktorou cestou (potiahne) vietor,
(ako nevieš), ako sa tvoria kosti v živote ženy ťarchavej,
celkom tak nevieš, čo urobí Boh,
ktorý všetko pôsobí.
6 Za rána rozsievaj svoje semeno
a do večera nedaj svojej ruke spočinúť,
lebo nemôžeš vedieť,
či sa ti toto alebo iné podarí,
alebo či ti bude obidvoje dobré rovnako.
7 Svetlo je sladké
a očiam lahodí vidieť slnko.
8 Preto ak človek žil už veľa rokov,
nech sa zo všetkých raduje,
ale nech pamätá, že dni temravy
sú početnejšie.
Veď všetko, čo (má) prísť, je márnosť.
9 Mladík, raduj sa zo svojej mladosti!
Nech sa ti srdce rozveseľuje v mladých dňoch!
Kráčaj si cestami svojho srdca
a kam ťa tvoje oči povedú.
Uvedomuj si však (pritom),
že za všetko si ťa Boh na súd predvolá.
10 Odstráň (akúkoľvek) mrzutosť zo svojho srdca
a odháňaj (každé) zlo od svojho tela,
ale tak vek mladosti,
ako aj úsvit života je iba – márnosť.
Prvé dva verše sa pokúsili vysvetľovať rozličným spôsobom: „Púšťať svoj chlieb po vode“ vykladali aj v tom zmysle, že Kazateľ odporúča svojim čitateľom obchodovať s ďalekými, zámorskými krajinami. – „Podeľ svoj majetok!“ vykladali v tom zmysle, že tu ide o udeľovanie almužny, ktorá sa mnohonásobne navráti darcovi (porov. Lk 16, 9). No pravdepodobnejší je zmysel, ktorý vydajú obidva verše, ak ich spojíme, a vtedy je zmysel asi takýto: „Obchod s ďalekými krajinami veď tak, že nevložíš všetok svoj majetok na jedinú loď.“