Kniha Kazateľ

Životné pravidlá

7  ¹ Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej.

Lepší je deň smrti ako deň narodenia.

² Lepšie je ísť do smútočného domu

ako do domu, kde hodujú.

Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého človeka

a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu.

³ Lepšia je mrzutosť na tvári než smiech:

lebo aj pri nevľúdnej tvári

srdce môže byť blažené.

⁴ Srdce múdrych ide radšej do smútočného domu,

kým srdce pochabých tiahne do domu veselosti.

⁵ Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho,

ako by mal niekto počúvať chválospevy od pochabých.

 ⁶ Lebo ako práska tŕnie pod kotlom,

tak vyznieva aj smiech pochábľa.

Aj to je len márnosť.

 ⁷ Lebo útlak môže ohlúpiť aj múdreho,

ako úplatok nakazí srdce (sudcu).

⁸ Lepšie je končiť niečo ako začínať,

lepšia je trpezlivá ako povýšenecká myseľ.

⁹ Neprenáhli sa svojím duchom, aby si sa zlostil,

lebo mrzutosť prebýva v hrudi pochabých.

¹⁰ Nepýtaj sa: „Ako to, že predošlé dni

boli lepšie ako terajšie?“

Lebo to by si sa nepýtal z múdrosti.

¹¹ Lepšia je múdrosť spolu s dedičstvom;

to je výhoda pre tých, čo vidia slnko.

 ¹² Lebo byť v tieni múdrosti je byť aj v tieni peňazí.

Osoh z poznania múdrosti je taký,

že zachováva jej majiteľa pri živote.

 ¹³ Všímaj si Božie dielo!

Ktože by mohol urobiť rovným,

čo on raz skrivil?

¹⁴ V deň blaženosti buď blažený,

v deň nešťastia si všimni:

tak prvý, ako aj druhý (deň) urobil Boh,

aby človek nemohol objaviť

ani najmenšie zo svojej budúcnosti.

Zlatá stredná cesta

¹⁵ Všetko toto som pozoroval v dňoch svojej márnosti:

stáva sa, že spravodlivý hynie

aj pri (všetkej) svojej spravodlivosti;

a stáva sa, že hriešnik dlho žije

aj popri svojej hriešnosti.

¹⁶ Nerob sa nadmieru spravodlivým,

ani si nepočínaj, akoby si bol veľmi múdry.

Veď prečo by si sa mal dožiť sklamania?

 ¹⁷ Nepočínaj si príliš zlostne,

ani sa nezachovaj až veľmi pochabo!

Veď prečo by si mal zomrieť nie na svoj čas?

¹⁸ Dobre je, keď sa budeš pevne držať prvého,

ale ani od druhého neodťahuj ruku!

Lebo kto sa bojí Boha,

má úspech vo všetkom.

 ¹⁹ Múdrosť dáva múdremu väčšiu silu,

než akú majú desiati vladári v meste.

²⁰ Lebo niet na svete človeka,

ktorý by bol taký spravodlivý,

že by konal iba dobré

a nedopustil by sa hriechu.

²¹ Nepripúšťaj si k srdcu všetky reči,

ktoré sa hovoria,

aby si nemusel počuť svojho sluhu,

ako ťa potupuje.

²² Lebo v mnohých prípadoch si aj tvoje srdce uvedomuje,

že si aj ty potupne hovoril o iných.

²³ Toto všetko som skúmal v múdrosti.

Povedal som si: „Rád by som bol múdry!“ –

a ona sa odo mňa vzdialila.

²⁴ Ďaleké je všetko, čo už bolo,

a také hlboké, až prehlboké je to...,

kto to odhalí?

Maj sa na pozore pred pochabou ženou

 ²⁵ Všetko som v duchu prezrel,

aby som spoznával, skúmal a hľadal

múdrosť a zmysel (všetkého) –

aby som poznal,

že bezbožnosť je pochabosť

a nerozumnosť bláznovstvo.

²⁶ A tu som našiel od smrti trpkejšiu vec:

ženu, ktorá je ako sieť,

jej srdce ako osídlo

a jej ruky sú ako putá.

Iba ten, kto je milý Bohu, vie pred ňou uniknúť,

ale hriešnik padne (celkom) do jej zajatia.

²⁷ Hľa, toto som objavil,

povedal Kazateľ,

jedno i druhé,

aby som našiel zmysel,

 ²⁸ ktorý ešte vždy hľadá moja duša,

a nenašiel som ho:

Našiel som jedného človeka z tisícich,

ale ženu som z nich zo všetkých nenašiel!

²⁹ Hľa, iba toto som objavil:

Že Boh stvoril človeka priameho,

ale oni vyhľadávajú premnohé úlisnosti.