Kniha proroka Ozeáša

Skazenosť národa

7 ¹ Keď som chcel Izrael uzdraviť,

vtedy sa odhalil zločin Efraima

a neresť Samárie,

lebo páchali podvod,

zlodeji sa vlámali,

na ulici plienili lupiči.

² Pritom si neuvážia v srdci,

že si všetky ich zločiny pamätám.

Teraz ich obkľučujú ich hriechy,

pred svojou tvárou ich mám.

 ³ Svojou zlobou rozveseľujú kráľa

a svojou falošnosťou kniežatá.

 ⁴ Všetci páchajú cudzoložstvo,

sú ako pec, rozpálená pekárom;

prestáva kúriť po miesení,

až pokým cesto neskysne.

 ⁵ »Dni nášho kráľa!«

kniežatá začína rozpaľovať víno;

so vzbúrencami si ruku podáva.

 ⁶ Prinášajú svoje srdce ako pec,

vo svojej lesti spal ich pekár celú noc;

ráno horí ako oheň plamenný.

⁷ Všetci pália ako pec,

takže pohlcujú svojich sudcov.

Ich králi všetci padajú,

nik z nich ku mne nevolá.

U cudzích darmo hľadajú pomoc

 ⁸ Efraim je medzi národmi,

on sa zamieša;

Efraim je sťa koláč,

ktorý neobracajú.

 ⁹ Jeho silu strávia cudzinci,

ale on to nebadá,

je aj šedinami posiaty,

ale on si to nevšíma.

 ¹⁰ Pýcha usvedčuje Izrael do očí,

ale k Pánovi, svojmu Bohu, neobrátia sa,

ani ho nehľadajú napriek všetkému.

 ¹¹ Efraim je sťa holub,

prostý, bez umu:

Egypt privolávajú,

kráčajú do Asýrska.

¹² Ako idú, vystriem svoju sieť nad nimi,

zrazím ich ako vtáky nebeské,

skarhám ich, ako je ohlásené

ich zhromaždeniu.

Len Pán by mohol zachrániť

¹³ Jaj, beda im, veď sa vzdialili odo mňa,

skaza im, veď sa mi spreneverili!

No ja som ich vykúpil,

lenže oni proti mne lož hovoria.

¹⁴ Nevolajú ku mne zo srdca,

na svojich lôžkach len jajkajú;

pre zbožie a mušt sú v úzkostiach,

sú proti mne odbojní.

¹⁵ Ja som učil, posilňoval ich ramená:

zločin zamýšľali proti mne,

 ¹⁶ odvrátili sa: »Jarmo preč!«

Sú sťa kuša klamlivá,

ich kniežatá padnú pod mečom

pre zlosť svojho jazyka.

To bude ich výsmech v egyptskej krajine.