Kniha proroka Ozeáša

Kniha proroka Ozeáša

Zrušili zmluvu Pánovu

8  1 K ústam pozaunu!

Ako orol nad Pánovým domom,

pretože prestúpili moju zmluvu,

zhrešili tiež proti môjmu zákonu.

2 Vzývajú ma:

»Bože môj!« Poznáme ťa, Izrael!

3 Izrael odmietol dobro,

bude ho stíhať nepriateľ.

 4 Kráľa ustanovili, lež bezo mňa,

dosadili kniežatá, a ja som to nevedel.

Zo striebra i zlata si modly spravili,

aby vyšli navnivoč.

 5 Samária, tvoje teľa je zvrhnuté,

môj hnev blčí proti nim,

ako dlho nedosiahli čistotu!

6 Veď je z Izraela, majster ho robil,

a nie je to Boh.

Áno, teľa Samárie bude na kúsky.

 7 Lebo vietor sejú a budú žať víchricu;

nemá stebla, neurodí múku výhonok,

a ak urodí, zjedia ju cudzinci.

 8 Izrael je zničený,

teraz je medzi národmi

ako odporná nádoba,

 9 lebo do Asýrska vystúpili

– osamelý divý osol! –,

Efraim dával dary ľúbostné.

 10 Hoci aj najímajú národy,

teraz ich pozbieram,

odpočinú si čochvíľa

od ťarchy kráľa kniežat.

11 Lebo si Efraim rozmnožil na hriech oltáre,

oltáre mu na hriech boli.

12 Napísal som mu množstvo svojich zákonov,

pokladajú ich za cudzie.

13 Z mojich darov prinášajú obety,

jedia mäso: Pán nemá zaľúbenie.

Teraz si spomenie na ich hriech,

potrestá ich zločiny:

vrátia sa do Egypta.

 14 Izrael zabudol na svojho tvorcu

a staval chrámy.

Júda rozmnožoval opevnené mestá,

ale vrhnem na jeho mestá oheň

a strávi jeho paláce.

 

 
1. Hlas trúby znamená príchod nepriateľského vojska. To príde rýchlo ako orol. Pánov dom je tu Izrael, ktorý by mal byť Pánovou svätyňou, porov. Ž 114, 2.
4. Izrael si proti Božej vôli zriadil osobitné (Severné) kráľovstvo a osobitnú bohoslužbu, ktorá sa zvrhla na modlárstvo.
5 n. Zlaté teľatá boli pre celé kráľovstvo len v mestách Dan a Bet-El. Samária sa tu spomína len ako hlavné mesto krajiny.
7. Modloslužba Izraelitov si tiež vyžaduje námahu. Táto námaha je však sejba do vetra.
8. Prorok používa prorocký minulý čas.
9. Divý osol nezaprie svoju prirodzenosť, žije osamote a nemieša sa medzi iné zvieratá. Izrael je zmluvou, ktorú uzavrel s Bohom, oddelený od pohanských národov, jednako sa spolčuje s nimi, hľadá u nich pomoc, ktorú k tomu ešte musí aj platiť.
10. Verš znie posmešne: Boh pozbiera Izraelitov a vydá ich do rúk asýrskeho kráľa, ktorý sa volá kráľom kniežat alebo kráľom kráľov, a tam budú mať pokoj. – Ale zmysel je neistý.
14. Izrael staval modlárske svätyne a Júda sa nespoliehal proti nepriateľom na Pána, ale na svoje opevnenia. Mnohí pokladajú celý verš – alebo aspoň slovo „Júda“ – za neskorší dodatok.
Kniha proroka Ozeáša