Kniha Nehemiášova

Kniha Nehemiášova

 

13 Oddelenie cudzozemcov. – 1 V tomto čase sa čítalo ľudu, aby počul, z Mojžišovej knihy. Našlo sa v nej napísané, že Amončan a Moabčan sa nesmie nikdy dostať do Božieho zhromaždenia, 2 a to preto, že sa nevybrali v ústrety Izraelcom s chlebom a vodou, ale najali Baláma, aby ich preklial. Lenže náš Boh obrátil tú kliatbu na požehnanie. 3 Keď počuli ten zákon, oddelili od Izraela všetkých primiešancov.

 

Odstránenie Tobiáša z chrámu. – 4 Ale predtým kňaz Eljašib, správca siení v Božom dome, Tobiášov príbuzný, 5 prepožičal mu veľkú miestnosť, kde prv odkladali žertvy, kadidlo, nádoby, desatiny obilia, muštu a oleja, to, čo náležalo levitom, spevákom a vrátnikom, a kňazské dávky.  6 Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme, lebo v tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som išiel ku kráľovi. Po nejakom čase som poprosil kráľa (opäť) o dovolenie 7 a vrátil som sa do Jeruzalema. Prišiel som na zlo, ktoré spáchal Eljašib kvôli Tobiášovi, keď mu prepožičal miestnosť vo dvoranách Božieho domu. 8 Toto sa mi neľúbilo veľmi. Preto som vyhádzal všetko zariadenie Tobiášovho bytu z miestnosti 9 a rozkázal som, aby očistili tieto siene. Potom som tam povnášal nádoby Božieho domu, obetný dar a kadidlo.

 

Nariadenie dávať podlžnosti levitom. – 10 Dozvedel som sa aj to, že levitom sa nedávalo, čo im patrí, a že sa porozbiehali každý na svoje pole; leviti i speváci, teda tí, ktorí mali konať službu. 11 Preto som vyčítal predstaveným a pýtal som sa ich: „Prečo je Boží dom opustený?“ Dal som ich zas dovedna a postavil som ich na ich miesta. 12 Potom všetci z Judska donášali do zásobární desatinu obilia, muštu a oleja. 13 Za dozorcov nad zásobami som ustanovil kňaza Šelemiáša, zákonníka Sadoka a z levitov Fadaiáša, za ich pomocníka Chanana, syna Mataniášovho syna Zakura, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať svojim bratom. – 14 Pamätaj mi to, môj Bože, a nezabudni na moje dobré skutky, ktoré som urobil pre Boží dom a v jeho službe!

 

Nariadenia proti znesväcovateľom soboty. – 15 V tých dňoch som videl v Judsku takých, ktorí šliapu v sobotu lis, prinášajú snopy, nakladajú na osly víno, hrozno, figy a ktovieaké bremená a dopravujú to v sobotný deň do Jeruzalema. Napomínal som ich vážne, aby v takýto deň nenúkali potraviny na predaj.  16 Aj Týrčania, ktorí tam bývali, donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu Júdovcom v Jeruzaleme. 17 Preto som vyčítal judským šľachticom a povedal som im: „Akú neprávosť to pášete, že znesväcujete sobotný deň!? 18 Nerobili to aj naši otcovia? A náš Boh dopustil na nás a na toto mesto všetko toto nešťastie! A vy ešte rozpaľujete hnev na Izrael tým, že znesväcujete sobotu!“ 19 A len čo padli na jeruzalemské brány tône pred sobotou, rozkázal som pozatvárať vráta a vydal som rozkaz, že ich neslobodno otvoriť – až po sobote. Okrem toho som k bránam postavil zopár svojich služobníkov, aby v sobotný deň nevošlo dnu ani jedno bremeno. 20 Kramári a predavači všelijakých vecí, ktoré mali na predaj, nocovali teda raz i druhý raz vonku pred Jeruzalemom. 21 Vtedy som im pohrozil a povedal som im: „Prečo nocujete pred múrom? Ak to urobíte ešte raz, vztiahnem na vás ruku.“ Od toho času už neprišli v sobotu. 22 Potom som rozkázal levitom, aby sa očistili a prišli strážiť brány, aby tak bol sobotný deň zasvätený. 23 Pamätaj mi, môj Bože, aj toto a odpusť mi podľa množstva svojho zľutovania!

 

Zakročenie proti cudzozemským ženám. –  24 V tých dňoch som tiež videl Židov, ktorí si vzali za ženy Azotčanky, Amončanky a Moabčanky. Aj ich deti hovorili spola azotsky a nevedeli rozprávať po židovsky, ale hovorili rečou toho či onoho národa. 25 Dohadoval som sa s nimi, nadával som im, bil a šklbal poniektorých mužov a zaprisahával ich na Boha: „Nevydávajte svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry za manželky svojim synom ani sebe samým! 26 Nezhrešil tým izraelský kráľ Šalamún?! V toľkých národoch sa nenašiel kráľ, čo by mu bol roveň. Bol miláčikom svojho Boha a Boh ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom. No i jeho zviedli na hriech ženy, cudzinky. 27 Nuž či nám treba počúvať aj o vás, že všetko toto veľké zlo tiež pášete a prehrešujete sa proti svojmu Bohu tým, že si beriete za ženy cudzinky?!“

28 Zo synov Jojadu, ktorý bol synom najvyššieho kňaza Eljašiba, jeden tiež bol zaťom Sanbalata Horonského, preto som ho zahnal od seba. – 29 Pamätaj to, môj Bože, tým, ktorí poškvrnili kňazstvo a tú zmluvu, ktorú si s kňazmi a s levitmi uzavrel!

 

Zakončenie knihy. –  30 Tak som ich očistil od všetkého pohanského a ustanovil som povinnosti pre kňazov a pre levitov, pre každého v jeho práci, 31 ďalej aby donášali drevo v určených časoch a takisto prvotiny. – Pamätaj, môj Bože, toto na moje dobro!

 

 
6 – 7. Prvá činnosť Nehemiáša v Jeruzaleme trvala 12 rokov (445 – 433 pred Kr.). V 32. roku kráľa Artaxerxa I. (433/432 pred Kr.) sa vrátil na perzský dvor. Nevedno však, či tam ostal dlho. Z Neh 13, 6 vysvitá len toľko, že aj po druhý raz prišiel do Jeruzalema ešte za života kráľa Artaxerxa I.; teda pred rokom 425 pred Kr. – Artaxerxes sa tu označuje ako babylonský kráľ, lebo Babylon bol vtedy podrobený Perzskej ríši.
16. Týrčania boli Feničania z mesta Týru, ktorí privážali do Jeruzalema ryby, najmä z Jafy, a predávali ich v Rybnej bráne (porov. Neh 3, 3).
24 – 27. Prejav Nehemiášovej lásky k reči svojho ľudu. Najväčšmi sa ozývala azotčina (nárečie premiešané arameizmami, v meste Azot vo Filištínsku). To by nasvedčovalo, že Židia najčastejšie brali ženy z Azotu a jeho okolia. Súčasne je táto správa dôkazom, že aramejčina sa ešte vtedy v Palestíne neudomácnila.
30 – 31. Krátka rekapitulácia Nehemiášovej činnosti.
Kniha Nehemiášova