Kniha Nehemiášova

Kniha Nehemiášova

7 Starostlivosť o stráženie mesta. –  1 Keď bol múr dobudovaný a keď som osadil vráta, boli ustanovení vrátnici, speváci a leviti.  2 Svojmu bratovi Chananimu a veliteľovi pevnosti Chananiášovi som zveril hlavné velenie nad Jeruzalemom, lebo on bol mužom dôveryhodným a bohabojnejším ako mnohí iní.  3 Vydal som im rozkaz: „Neotvárať jeruzalemské brány, až keď už hreje slnko! Vráta treba zatvárať a zamykať závorami, kým tam ešte stoja! Majú tiež stavať stráže z Jeruzalemčanov, každého na jeho stanovište, každého oproti jeho domu!“

 

Súpis ľudu, ktorý sa vrátil zo zajatia. – 4 Mesto bolo rozsiahle a veľké, ale bývalo v ňom málo ľudí. Ešte neboli postavené domy. 5 Preto mi Boh vnukol zhromaždiť a spísať podľa príslušnosti k rodu šľachtu, kniežatá a ľud. A tu som našiel záznam o rode tých, ktorí prišli prví. Našiel som v ňom zápis:

 

Vodcovia. – 6 Toto sú tí príslušníci provincie, ktorí prišli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta, 7 tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Azariášom, Rámiášom, Nachamanim, Mardochejom, Bilšanom, Misperetom, Bigvaiom, Nechumom a Bánom.

 

Pospolitý ľud. – Počet mužov izraelského ľudu: 8 Farošových potomkov dvetisíc stosedemdesiatdva, 9 Šefatiášových tristosedemdesiatdva, 10 Arachových šesťstopäťdesiatdva, 11 Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisíc osemstoosemnásť, 12 Elamových tisíc dvestopäťdesiatštyri, 13 Zatuových osemstoštyridsaťpäť, 14 Zakajových sedemstošesťdesiat, 15 Binuiho šesťstoštyridsaťosem, 16 Bebaiho šesťstodvadsaťosem, 17 Azgadových dvetisíc tristodvadsaťdva, 18 Adonikamových šesťstošesťdesiatsedem, 19 Bigvaiho dvetisíc šesťdesiatsedem, 20 Adinových šesťstopäťdesiatpäť, 21 Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem, 22 Chašumových tristodvadsaťosem, 23 Besaiho tristodvadsaťštyri, 24 Charifových stodvanásť, 25 Gabaončanov deväťdesiatpäť, 26 Betlehemčanov a Netofančanov stoosemdesiatosem, 27 Anatotčanov stodvadsaťosem, 28 Betazmavčanov štyridsaťdva, 29 Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri, 30 Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden, 31 Machmasčanov stodvadsaťdva, 32 Bet-Elčanov a Haičanov stodvadsaťtri, 33 Novonebanov päťdesiatdva, 34 Novoelamčanov tisíc dvestopäťdesiatštyri, 35 Charimčanov tristodvadsať, 36 Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť, 37 Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťjeden, 38 Senaanov tritisíc deväťstotridsať.

 

Kňazi. – 39 Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri, 40 Imerovej tisíc päťdesiatdva, 41 z Paschurovej tisíc dvestoštyridsaťsedem, 42 z Charimovej tisíc sedemnásť.

 

Leviti. – 43 Levitov, Jozueho potomkov po Kadmielovi, Hodevášovej vetvy, sedemdesiatštyri.

 

Speváci. – 44 Spevákov, Asafových potomkov, stoštyridsaťosem.

 

Vrátnici. – 45 Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových a Šobaiho potomkov, stotridsaťosem.

 

Nevoľníci chrámu. – 46 Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových, 47 Kerosových, Siaových, Fadonových, 48 Lebanových, Chagabových, Šalmiho, 49 Chananových, Gidelových, Gacharových, 50 Reaiášových, Resinových, Nekodových, 51 Gazamových, Uzaových, Faseachových, 52 Besaiho, Meunimových, Nefišesimových, 53 Bakbukových, Chakufových, Charchurových, 54 Baslitových, Mechidových, Charšaových, 55 Barkosových, Siserových, Tamachových, 56 Nesiachových a Chatifaových; 57 z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Feridových, 58 Jálových, Darkonových, Gidelových, 59 Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amonových; 60 všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva.

 

Ľudia bez rodových preukazov. – 61 Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adonu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela, 62 šesťstoštyridsaťdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.

63 Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Galaádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom. 64 Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 65 Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim.

 

Úhrn osôb a zvierat. – 66 Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíc tristošesťdesiat, 67 okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíc tristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok. 68 Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 69 tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisíc sedemstodvadsať.

 

Dary na chrám. – 70 Poniektorí náčelníci rodov venovali na stavebné dielo. Kráľov námestník dal do pokladu tisíc drachiem zlata, päťdesiat čiaš, päťstotridsať kňazských sukní. 71 Podajedni náčelníci rodov venovali na stavebný poklad dvadsaťtisíc drachiem zlata a dvetisíc dvesto mín striebra. 72 Toho, čo dal ostatný ľud, bolo dvadsaťtisíc drachiem zlata, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských sukní.

 73 Tak sa teda osadili kňazi, leviti, vrátnici, speváci a niektorí z ľudu, chrámoví nevoľníci a celý Izrael vo svojich mestách. A keď nastal siedmy mesiac – Izraeliti bývali už vo svojich mestách.

 

 
1. Múr bol dokončený v prvej polovici septembra roku 445 pred Kr. (porov. Neh 2, 1).
2. O Chananim porov. Neh 1, 2. – Chananiáš bol veliteľom chrámovej pevnosti.
3. Nehemiáš sa postaral o bezpečnosť mesta presným stanovením stráží dňom i nocou.
73. Siedmy mesiac židovského roka sa volal tišri (polovica septembra – polovica októbra). Tento mesiac bol zvlášť posvätný. Prvého dňa tohto mesiaca sa totiž slávil nový občiansky rok, čím sa obvyklému sviatku s odpočinkom, aký býval prvého dňa každý mesiac (novmesiac), dostávalo veľkého významu. Na desiaty deň zas v tomže mesiaci bol sviatok Zmierenia. Napokon od 15. do 21. dňa sa slávili sviatky Stánkov (porov. Lv 23, 23 – 44; Nm 29, 12 – 38).
Kniha Nehemiášova