Kniha proroka Daniela

Kniha proroka Daniela

6  1 Kráľovstvo však dostal Dárius Médsky vo veku šesťdesiatich dvoch rokov.

Daniel v jame levov. – 2(1) Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve. 3(2) A nad nimi troch náčelníkov – z ktorých jeden bol Daniel –, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu. 4(3) Daniel však prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo. 5(4) Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo. 6(5) Vtedy tí muži povedali: „Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha.“ 7(6) Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili mu: „Kráľ Dárius, ži naveky! 8(7) Všetci náčelníci tvojho kráľovstva, kniežatá, satrapovia, radcovia a námestníci sa uzniesli, aby vyšlo kráľovské nariadenie a prísny príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy.  9(8) Preto, kráľu, vydaj rozkaz a podpíš písmo, ktoré podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný, nebude možno pozmeniť.“ 10(9) A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom.

 11(10) Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov – obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu – a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým. 12(11) Vtom vtrhli tí muži a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha. 13(12) Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: „Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?“ Kráľ odpovedal: „To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný.“ 14(13) Nato hovorili kráľovi: „Daniel spomedzi judských zajatcov nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a tri razy denne sa modlí svoju modlitbu.“ 15(14) Keď kráľ počul túto reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu. 16(15) Vtedy tí muži naliehali na kráľa a vraveli mu: „Vedz, kráľu, že u Médov a Peržanov je zákonom, že sa nesmie zmeniť nijaký zákaz alebo nariadenie, ktoré vydal kráľ!“ 17(16) Nato kráľ vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kráľ povedal Danielovi: „Nech ťa vyslobodí tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš!“ 18(17) I priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby sa Danielovo položenie nezmenilo.

19(18) Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal. 20(19) Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame. 21(20) Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: „Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?“ 22(21) Daniel odpovedal kráľovi: „Kráľu, ži naveky!  23(22) Môj Boh poslal svojho anjela a zavrel pysky levom, takže mi neublížili, lebo sa u neho zistila moja nevina; ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nič zlé.“ 24(23) Vtedy sa mu kráľ veľmi zaradoval a rozkázal Daniela vytiahnuť z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. 25(24) Na kráľov rozkaz však priviedli mužov, čo ohovárali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich ženy a nedopadli ani na dno jamy, keď sa ich levy zmocnili a rozdrúzgali im kosti.

26(25) Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi: 27(26) „Váš pokoj nech vzrastá! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa po celom vladárstve môjho kráľovstva trasú a boja pred Danielovým Bohom, lebo je to Boh živý a trvá naveky, jeho kráľovstvo nezahynie, jeho vladárstvo trvá do konca. 28(27) On zachraňuje a vyslobodzuje, robí znamenia a zázraky na nebi i na zemi. On zachránil Daniela od levov.“

29(28) Danielovi sa však darilo aj za kraľovania Dária, aj za kraľovania Peržana Kýra.

 

 
1. Dárius Médsky nebol samostatný panovník, ale len námestník Kýra, ktorý mu zveril správu Babylonu. Podľa niektorých Dárius Médsky by bol totožný s Kambysom, ktorý sa na viacerých historických dokumentoch spomína popri Kýrovi, kráľovi krajín, ako kráľ Babylonu. Iní pokladajú Dária Médskeho za totožného s Gobryášom, Kýrovým vojvodcom, ktorý dobyl Babylon; iní zasa s posledným médskym kráľom Astyagom, ktorého premohol Kýros, ale s ktorým aj po premožení zaobchádzal ako s kráľom a vzal si aj jeho dcéru za manželku.
9. O nezmeniteľnosti kráľovských nariadení u Peržanov pozri aj Est 1, 19.
11. Izraeliti sa aj v cudzine modlievali tvárou obrátení k Jeruzalemu; porov. 1 Kr 8, 46 n.
23. Na zázračnú záchranu Daniela naráža 1 Mach 2, 60 a asi aj Hebr 11, 33.
Kniha proroka Daniela