Kniha sudcov
11 1 Galaádčan Jefte bol udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Galaád. 2 Galaád mal manželku, ktorá mu porodila synov. Keď synovia tejto manželky dorástli, vyhnali Jefteho a vraveli mu: „Ty nemôžeš byť dedičom v dome nášho otca, lebo si synom cudzej ženy.“ 3 Jefte ušiel pred svojimi bratmi a zdržoval sa v krajine Tob. Tu sa pridružili k Jeftemu nemajetní muži a vychádzali s ním na zboj.
4 Po nejakom čase sa dostali Amončania do boja s Izraelitmi. 5 Keď teda Amončania viedli vojnu s Izraelitmi, vybrali sa starší z Galaádu, aby si priviedli Jefteho z krajiny Tob. 6 Vraveli Jeftemu: „Poď a buď naším vodcom! Bojujeme totiž proti Amončanom.“ 7 Jefte však odpovedal galaádskym starším: „Nie ste to práve vy, ktorí ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca? Prečo ste došli ku mne teraz, keď ste v úzkych?!“ 8 Galaádski starší odpovedali Jeftemu: „Teraz sme sa obrátili na teba preto, aby si šiel s nami a bojoval proti Amončanom a bol hlavou všetkých, čo bývajú v Galaáde.“ 9 Nato sa opýtal Jefte galaádskych starších: „Keď ma teda privediete naspäť, aby som bojoval proti Amončanom, ak ich Pán dá do mojej ruky, budem aj potom vašou hlavou?“ 10 A galaádski starší odvetili Jeftemu: „Pán, ktorý počúva, je svedkom medzi nami, že splníme tvoje želanie.“
11 Potom Jefte šiel s galaádskymi staršími a ľud si ho ustanovil za hlavu a vodcu. Jefte prednášal všetky svoje reči pred Pánom v Masfe.
Jefte vyjednáva s Amončanmi. – 12 Potom Jefte vyslal poslov s odkazom: „Čo chceš odo mňa, že si vytiahol proti mne, aby si bojoval v mojej krajine?!“
13 Amonský kráľ odpovedal Jefteho poslom: „Keď Izrael vystupoval z Egypta, zabral moje územie od Arnona až po Jabok a až k Jordánu. Preto mi ho teraz dobrovoľne vráť!“
14 Jefte však vyslal znova poslov k amonskému kráľovi 15 a odkázal mu: „Toto vraví Jefte: Izrael nevzal moabskú ani amonskú krajinu. 16 Ale keď vyšiel Izrael z Egypta, tiahol cez púšť až k Červenému moru a dostal sa až do Kádeša. 17 Izrael vyslal poslov k edomskému kráľovi s odkazom: »Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu.« Ale edomský kráľ nechcel o tom ani počuť. Takisto poslal poslov aj k moabskému kráľovi. Ale ani on nechcel. Tak zostali Izraeliti v Kádeši. 18 Potom putovali po púšti, obišli Edomsko a Moabsko a tiahli do krajiny východne od Moabska. Utáborili sa na druhej strane Arnona, ale na moabské územie nevošli, lebo Arnon je moabskou hranicou. 19 Potom vyslali Izraeliti poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi, kráľovi v Hesebone, a Izraeliti mu odkázali: »Chceli by sme prejsť cez tvoju krajinu až na svoje stanovište.« 20 Sehon však neveril Izraelitom, že chcú iba prejsť cez jeho územie. Ale Sehon zvolal všetok svoj ľud, zriadili tábor v Jase a bojoval proti Izraelitom. 21 Lenže Pán, Izraelov Boh, dal Sehona a všetok jeho ľud do ruky Izraelitov. Porazili ich a Izrael zaujal celú krajinu Amorejčanov, ktorí v tej krajine bývali. 22 Opanovali teda celé územie Amorejčanov od Arnona až po Jabok a od púšte až po Jordán. 23 Pán, Izraelov Boh, vyhnal predsa Amorejčanov kvôli svojmu izraelskému ľudu; a ty sa teraz chceš zmocniť jeho krajiny?! 24 Keď vyženie niekoho kvôli tebe tvoj boh Kamoš, neprivlastníš si jeho majetok? Tak máme aj my nárok na vlastníctvo každého, koho vyženie kvôli nám Pán, náš Boh. 25 A teraz: si ty azda lepší ako moabský kráľ, Seforov syn Balak? Mal on s Izraelom spor, alebo s ním viedol vojnu? 26 Keď býval Izrael tristo rokov v Hesebone a jeho dedinách, v Aroere a jeho dedinách a vo všetkých mestách, ktoré ležia na brehoch Arnona, prečo ste si ich nevydobyli späť za ten čas?! 27 Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mne krivdíš, keď sa dávaš so mnou do vojny. Pán, Sudca, dnes po práve rozsúdi medzi Izraelitmi a Amončanmi.“
28 Ale amonský kráľ nedal nič na Jefteho výklady, ktoré mu odkázal.
Jefteho sľub a víťazstvo. – 29 Tu zostúpil na Jefteho Pánov duch, pochodil po Galaáde a Manassesovi, potom sa vybral do galaádskej Masfy a z galaádskej Masfy sa obrátil proti Amončanom.
30 A Jefte urobil Pánovi tento sľub: „Keď mi dáš Amončanov do ruky, 31 potom ten, kto mi vyjde z dvier môjho domu v ústrety – keď sa vrátim v pokoji od Amončanov –, bude patriť Pánovi a obetujem ho ako zápalnú obetu.“
32 Jefte teda vytiahol proti Amončanom, aby zviedol s nimi boj, a Pán mu ich dal do ruky. 33 Pripravil im mimoriadne veľkú porážku od Aroera, až ako prichádzaš do Minitu – dvadsať miest – a až po Abel Keramim. Tak boli Amončania pokorení pred Izraelovými synmi.
Jefteho dcéra. – 34 Keď sa Jefte vracal do Masfy, do svojho domu, – hľa – vyšla mu v ústrety s bubienkami a v tanci jeho dcéra. Bola to jeho jedináčka; okrem nej nemal ani syna, ani dcéry. 35 Keď ju zazrel, roztrhol si odev a zvolal: „Beda, dcéra moja! Ty ma porážaš! Práve ty ma privádzaš do nešťastia! Urobil som sľub Pánovi a nemôžem ho odvolať.“ 36 Povedala mu: „Otče môj, keď si urobil sľub Pánovi, tak na mne splň, čo si sľúbil, keďže ti Pán doprial vypomstiť sa na svojich nepriateľoch, Amončanoch.“ 37 Potom prosila svojho otca: „Nech mi je dovolené toto: Popraj mi ešte dva mesiace! Chcela by som sa vzdialiť, vyjsť na hory a tam so svojimi priateľkami oplakať svoje panenstvo.“ 38 Odvetil jej: „Choď!“ A prepustil ju na dva mesiace. Potom odišla so svojimi priateľkami a na horách oplakávala svoje panenstvo. 39 O dva mesiace sa vrátila k svojmu otcovi a vyplnil na nej sľub, ktorý urobil. Ona nepoznala muža. Odvtedy je zvykom v Izraeli, 40 že sa z roka na rok schádzajú izraelské dcéry, aby štyri dni v roku oplakávali dcéru Galaádčana Jefteho.