Kniha sudcov

Kniha sudcov

15 Samson a šakaly. – 1 Po nejakom čase, v dňoch pšeničnej žatvy, chcel Samson navštíviť svoju manželku a priniesol jej kozliatko. Keď spomenul, že chce vojsť k svojej manželke do jej izby, jej otec mu to nedovolil. 2 Pritom jej otec povedal: „Myslel som, že si na ňu zanevrel. Preto som ju dal tvojmu družbovi. Ale jej mladšia sestra je krajšia ako ona. Tú ti môžem dať namiesto nej.“ 3 Samson im povedal: „Odteraz sa nebudem cítiť vinný pred Filištíncami, keď im niečo zlé vykonám.“

4 A Samson vyšiel, nachytal tristo šakalov, potom vzal fakle, obrátil chvost ku chvostu a medzi každé dva chvosty pripevnil fakľu. 5 Potom fakle zapálil a vypustil ich Filištíncom do obilia. Tak im spálil obilie, či už bolo na hromade alebo na koreni, ba aj vinohrady a olivy. 6 Keď sa Filištínci vypytovali: „Kto to urobil?“ – povedali im: „Tamnaťanov zať Samson, lebo mu vzal jeho manželku a dal ju jednému z jeho družbov.“ Tu Filištínci vyšli a upálili ju aj s jej otcom.  7 Samson im však povedal: „Keď vy takto robíte, nebudem mať pokoja, kým sa na vás nevypomstím.“ 8 A bil ich „lýtko i stehno“ hroznou ranou. Potom odišiel a zdržoval sa v skalnej rokline Etam.

Samson zabije tisíc Filištíncov. –  9 Filištínci vystúpili a utáborili sa v Judsku, roztiahli sa až do Lechi. 10 Keď sa Júdovci pýtali: „Prečo ste k nám vytiahli?“ – odpovedali: „Prišli sme chytiť Samsona a odplatiť sa mu za to, čo nám vykonal.“ 11 Tu zostúpilo asi tristo mužov z Júdu do skalnej rokliny Etam a pýtali sa Samsona: „Nevieš, že Filištínci sú našimi pánmi? Čo si nám to urobil?“ Odvetil im: „Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im.“ 12 Povedali mu: „Prišli sme ťa zajať, aby sme ťa vydali do ruky Filištíncov.“ – „Prisahajte mi,“ požiadal ich Samson, „že ma vy nezabijete!“ 13 Odpovedali mu: „Nie, my ťa chceme len zajať a odovzdať do ich ruky. Ale zabiť ťa nezabijeme.“ Potom ho zviazali dvoma novými povrazmi a vyniesli ho zo skalnej rokliny.

14 Keď prišiel do Lechi, Filištínci mu jasavo výskali v ústrety. Tu však zostúpil na neho Pánov duch a povrazy, ktoré mal na ramenách, boli ako kúdeľ, ktorú stravuje oheň, a putá mu spadli z rúk. 15 Vtom našiel čerstvú osliu čeľusť, vystrel ruku, chytil ju a pobil ňou tisíc mužov.  16 A Samson povedal:

„Čeľusťou osľou – jednu hŕbu, dve hŕby,

čeľusťou osľou – tisíc mužov som pobil.“

17 Keď dohovoril, odhodil čeľusť z ruky a nazval to miesto Ramat-Lechi (Odhodenie čeľuste).

Zázračný prameň. – 18 Ale bol veľmi smädný. Preto volal k Pánovi: „Ty si dal do ruky svojho služobníka toto veľké víťazstvo a teraz zomriem smädom a dostanem sa do ruky neobrezancov.“  19 Tu Boh otvoril priehlbinku, čo bola v Lechi, a vyvrela z nej voda. Keď sa jej napil, okrial na duchu a ožil. Preto sa nazýva „Prameň vzývajúceho“, ktorý je v Lechi až podnes.

20 Súdil Izrael dvadsať rokov za čias Filištíncov.

 

 

7 n. Každá pomsta nepriateľa provokuje k ešte väčším odvetám. „A bil ich lýtko i stehno“ – asi hebrejské porekadlo – znamená ako naše: „hlava-nehlava“. Bití Filištínci tak šialene utekali, že sa im „opierali lýtka o stehná“ (Vg). Etam (skalná rokľa) bola juhovýchodne od Saray, na severnom svahu Wadi Ismá’im.
9 – 11. Tento výboj urobili Filištínci z pomsty. – Lechi („Čeľusť“) bola skala, ktorá mala podobu zvieracej čeľuste, neďaleko dnešného Chirbet es-Sijjág, na južnej strane Wadi Ismá’im. – Hoci nebol Samson Júdovcom, ale Danovcom, predsa sa ho mali ujať proti Filištíncom. Vidieť, že vlastenecké cítenie Izraelitov veľmi pokleslo v období sudcov. Už si navykli na nadvládu pohanských otrokárov.
16. V hebr. je Samsonov výrok slovnou hrou: „Bilchí hachamór chamoratajim.“
19 n. „Prameň vzývajúceho“ (hebr. ʽEn hakkoreʽ); meno sa zachovalo v dnešnom prameni „ʽAjún Kara“, severozápadne od Saray. – „Za čias Filištíncov“ – asi v prvej polovici filištínskej 40-ročnej nadvlády.
Kniha sudcov