Kniha sudcov

Kniha sudcov

9 Bratovrah Abimelech kráľom. –  1 Jerobálov syn Abimelech sa vybral do Sichemu k bratom svojej matky a vravel im aj celému príbuzenstvu rodiny svojej matky: 2 „Hovorte verejne všetkým sichemským občanom: Čo je vám lepšie, aby panovalo nad vami sedemdesiat mužov, všetci Jerobálovi synovia, alebo aby panoval nad vami len jeden muž? Pamätajte tiež, že ja som vaša kosť a vaše mäso!“ 3 A bratia jeho matky verejne hovorili o ňom všetky tieto slová všetkým sichemským občanom a ich srdce sa naklonilo k Abimelechovi. Potom si povrávali: „On je náš brat.“ 4 A dali mu z chrámu Bál-berita sedemdesiat šeklov striebra. Abimelech si za ne najal povaľačských a bezočivých mužov, ktorí sa stali jeho družinou.  5 Potom išiel do domu svojho otca do Efry a pobil svojich bratov, Jerobálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobálov syn Joatam, lebo sa skryl.  6 Nato sa zhromaždili všetci sichemskí občania a všetci obyvatelia Mela, išli a ustanovili Abimelecha za kráľa pri pamätnom dube, ktorý stál v Sicheme.

Joatamova bájka. –  7 Keď to oznámili Joatamovi, šiel, postavil sa na končiari vrchu Garizim a zvýšeným hlasom im volal:

„Počujte ma, Sichemčania,

aby aj vás počul Boh.

 

 8 Išli raz stromy

pomazať si kráľa.

I povedali olive:

»Kraľuj nad nami!«

 

9 Ale oliva im odvetila:

»Môžem ja zanechať svoju tučnosť,

ktorú zvelebujú bohovia i ľudia,

a ísť sa povyšovať nad stromami?«

 

10 Potom povedali stromy figovníku:

»Nože poď ty a kraľuj nad nami!«

11 Ale figovník im odpovedal:

»Môžem ja zanechať svoju sladkosť

a tie svoje skvostné plody

a ísť sa povyšovať nad stromami?«

 

12 Povedali teda stromy viniču:

»Poď ty a kraľuj nad nami!«

13 Vinič im však odvetil takisto:

»Môžem ja zanechať svoj mušt,

ktorý obveseľuje bohov i ľudí,

a ísť a povyšovať sa nad stromami?«

 

14 Povedali všetky stromy bodliaku:

»Poď ty a kraľuj nad nami!«

15 Bodliak odpovedal stromom:

»Ak ma vskutku pomažete,

aby som bol vaším kráľom,

poďte, schovajte sa v mojej tôni!

Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka

a strávi libanonské cédre.«

 16 Teraz teda, ak ste opravdivo a čestne konali, keď ste ustanovovali Abimelecha za kráľa, ak ste dobre urobili s Jerobálom a jeho domom, ak ste sa k nemu zachovali podľa jeho zásluh – 17 vy, za ktorých bojoval môj otec, ba až svoj život nasadil, a ktorých vyslobodil z ruky Madiánčanov – 18 vy však ste sa dnes vzbúrili proti domu môjho otca a pozabíjali ste jeho synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho slúžky, za kráľa nad sichemskými občanmi, pretože je váš brat –, 19 ak ste teda opravdivo a čestne urobili s Jerobálom a jeho domom v dnešný deň, radujte sa z Abimelecha a on nech sa zas raduje z vás! 20 Ale ak nie, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi sichemských občanov i Melo! A nech vyšľahne oheň zo sichemských občanov a z Mela a nech strávi Abimelecha!“

21 Potom Joatam utiekol a utiahol sa do bezpečia. Odišiel do Bery a tam zostal (zo strachu) pred svojím bratom Abimelechom.

Vrenie proti Abimelechovi. –  22 Abimelech panoval nad Izraelom tri roky. 23 Potom Boh poslal zlého ducha (nezhody) medzi Abimelecha a sichemských občanov – takže sichemskí občania zostali neverní Abimelechovi –, 24 aby tak zločin na sedemdesiatich Jerobálových synoch prešiel a ich krv zaľahla na ich brata Abimelecha, ktorý ich zavraždil, a tiež na sichemských občanov, ktorí ho povzbudzovali, aby zabil svojich bratov. 25 Sichemskí občania potom postavili proti nemu zálohy na vrcholoch hôr a olupovali každého, kto k nim prichádzal po ceste. Toto oznámili Abimelechovi.

Nešťastná Gálova vzbura. – 26 Tu prišiel Obedov syn Gál aj so svojimi bratmi a vošli do Sichemu. A sichemskí občania im prejavili dôveru.  27 Vybrali sa do poľa, oberali a lisovali hrozno a potom usporiadali slávnosť. Pritom vošli do chrámu svojho boha, kde jedli a pili a preklínali Abimelecha.  28 Tu zvolal Obedov syn Gál: „Kto je Abimelech a kto je Sichemčan, aby sme mu my slúžili? A nemal by Jerobálov syn a jeho správca Zebul slúžiť mužom Sichemovho otca Emora?! Prečo by sme mali slúžiť my jemu?! 29 Keby mi niekto dal tento ľud do ruky, odstránil by som Abimelecha!“

A vyzval Abimelecha: „Zosilni svoje vojsko a vytiahni!“

30 Keď sa veliteľ mesta Zebul dopočul o rečiach Obedovho syna Gála, vzplanul hnevom. 31 Ľstivo vyslal poslov k Abimelechovi a odkázal mu: „Obedov syn Gál a jeho bratia došli do Sichemu a teraz poburujú mesto proti tebe. 32 Vyber sa teda v noci aj so svojimi ľuďmi a postav sa do zálohy v poli! 33 A zrána, len čo vyjde slnko, vstaň a udri na mesto! On vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe. Potom už s ním urob, čo budeš môcť.“

34 Abimelech sa vybral za noci aj so svojimi ľuďmi a postavil proti Sichemu štyri oddiely do zálohy. 35 Keď Obedov syn Gál vytiahol a zastavil sa pri vchode do mestskej brány, vtedy vyrazil Abimelech so svojimi ľuďmi zo zálohy. 36 Keď Gál zazrel ľudí, povedal Zebulovi: „Hľa, ľudia zostupujú z vrchov!“ Ale Zebul mu odvetil: „To sa ti len zdá, že tiene vrchov sú muži.“  37 Ale Gál opäť hovoril: „Ľudia zostupujú od pupka zeme! A jeden zástup prichádza po ceste k Dubu veštcov.“ 38 Zebul mu povedal: „Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si hovoril: »Kto je Abimelech, aby sme my slúžili jemu?!« Nie sú to práve tí ľudia, ktorými si ty pohŕdal? Nože, vytiahni teraz a bojuj proti nim!“ 39 Tu Gál vytiahol na čele sichemských občanov a bojoval proti Abimelechovi. 40 Lenže Abimelech ho donútil k ústupu a utekal pred ním. A ležalo mnoho pobitých až po vchod do (mestskej) brány.

 41 Ale Abimelech zostal v Rume. Zebul potom vyhnal Gála a jeho bratov, nesmeli už zostať v Sicheme.

Zničenie Sichemu. –  42 Na druhý deň vyšiel ľud do poľa. Keď to oznámili Abimelechovi, 43 vzal ľudí, rozdelil ich na tri zástupy a postavil sa v poli do zálohy. Keď spozoroval, že ľud vychádza z mesta, vyrazil proti nemu, aby ho porazil. 44 Abimelech so svojím oddielom zaútočil a postavil sa ku vchodu do mestskej brány. Zatiaľ druhé dva oddiely zaútočili na všetkých tých, čo boli v poli, a pobili ich. 45 Abimelech bojoval proti mestu celý deň. Keď mesto zaujal, pobil ľudí, ktorí v ňom boli, mesto rozbúral a posypal ho soľou.

Vypálenie sichemskej veže. –  46 Keď sa to dozvedeli obyvatelia sichemskej veže, utiahli sa do hradieb chrámu Bála zmluvy. 47 Keď Abimelechovi oznámili, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia sichemskej veže,  48 Abimelech vystúpil so všetkými svojimi ľuďmi na vrch Selmon. Tam vzal do ruky sekeru, uťal zo stromu vetvu, zdvihol ju, položil si ju na plecia a povedal svojim ľuďom: „Čo ste videli robiť mňa, to rýchle robte aj vy za mnou!“ 49 A všetok ľud – každý si nasekal haluzia, potom išli za Abimelechom, nahádzali ho na hradby a podpálili ním hradby. Tak zahynuli všetci obyvatelia sichemskej veže, asi tisíc mužov a žien.

Abimelechova smrť. –  50 Potom Abimelech tiahol do Tebes. Obľahol Tebes a zaujal ho. 51 Uprostred mesta bola pevná veža, do ktorej utiekli všetci muži a ženy, vôbec všetci obyvatelia mesta. Zavreli za sebou a vystúpili na strechu veže. 52 Abimelech prenikol až k veži, lebo ju chcel dobyť. A keď sa dostal až ku vchodu do veže a chcel rozložiť oheň, 53 nejaká žena zhodila Abimelechovi na hlavu vrchný mlynský kameň a prerazila mu lebku. 54 Rýchle zavolal na svojho sluhu, ktorý mu nosil zbraň, a povedal mu: „Vytas svoj meč a zabi ma! Ináč by sa o mne hovorilo, že ma zabila žena.“ Sluha ho teda prebodol a zomrel.

55 Keď Izraeliti videli, že Abimelech je mŕtvy, vrátili sa všetci domov. 56 Tak Boh odplatil Abimelechovi zločin, ktorý spáchal na svojom otcovi, keď zabil sedemdesiat svojich bratov. 57 Aj všetky zločiny sichemských mužov obrátil Boh na ich hlavu. Tak sa na nich splnila kliatba Jerobálovho syna Joatama.

 

 
1 – 3. Abimelech, ako Gedeonov syn od vedľajšej manželky, si nemohol získať nadvládu v strednej Palestíne dedičným právom, preto sa usiluje uskutočniť svoje ctibažné plány ľsťou a násilím. Je možné aj to, že ešte za života svojho otca zakúšal od svojich bratov nejedno príkorie, a preto sa im chce teraz vypomstiť. V Sicheme, odkiaľ pochádzala jeho matka, mal početných príbuzných, ktorí mu získavajú prívržencov medzi Sichemčanmi.
5. Kameň, na ktorom boli pobití Gedeonovi synovia, možno pokladať za akýsi náhradný oltár (porov. 1 Sam 14, 33). Potom by to bola akási obeta k pocte Bál-berita, ktorý na to poskytol svoje prostriedky, chrámové peniaze. – Joatam (Jotam) – Jahve je bezúhonný. K jeho záchrane porov. 1 Sam 22, 20; 2 Kr 11, 2.
6. Melo bola sichemská pevnosť, zvaná vo v. 46. 49 „vežou“.
7. Starý Sichem bol tam, kde je dnes dedinka Baláta. Južne odtiaľ sa vypínal Garizim. Nie je nutné rozumieť, že by Joatam vyšiel až na najvyšší končiar vrchu alebo že by ho musel každý občan počuť.
8 – 15. Zmysel bájky je: Sichemčania to ešte raz oľutujú, že kráľovskú hodnosť zverili takému naničhodnému mužovi, akým je Abimelech. Olivou, figovníkom a viničom je naznačený Gedeon – potom aj jeho synovia a Joatam –, ktorý toľko dobrého vykonal, že by si bol ozaj zaslúžil kráľovskú korunu, ale ju odmietol. – Bodliak (tŕnie), ktorý nedáva tieň, ani olej, ani sladké ovocie, ani obveseľujúci nápoj, veľmi vhodne znázorňuje Abimelechovu bezcharakternosť, ktorý prijíma kráľovskú hodnosť, hoci sa svojimi vlastnosťami a schopnosťami na to vôbec nehodí. – Pri pálení tŕnia na poli sa môže ľahko stať, že sa zapáli aj vysoký strom. Ako bodliak hrozí, že spáli „libanonské cédre“ (náznak vynikajúcich mužov), tak aj Abimelech zúri hnevom a ukrutnosťou a vraždí vynikajúcich mužov, ktorí sa mu nechcú podrobiť.
16 – 21. Sám Joatam teraz vysvetľuje význam bájky.  V. 19 je tiež tvrdou iróniou. Nech sa len raduje Abimelech zo seberovných ľudí! Bera je azda Berot, dnes el-Bíre, asi 15 km severne od Jeruzalema (Joz 9, 17; alebo je to Bersabe na juhu Palestíny?).
22. Abimelech panoval len v strednej Palestíne (v. 55).
27. Po vinobraní bola slávnosť, ktorá bola spojená s obetnou hostinou v chráme.
28. Sichemčania predsa, ako potomkovia slávneho Emora, Sichemovho otca (Gn 33, 18; 34, 2).
37. „Pupok zeme“ je pravdepodobne vrch Garizim, ktorý Sichemčania považovali za stredobod zeme. – „Dub veštcov“ bol posvätný dub, asi ten, ktorý sa spomína vo v. 6. Od toho duba, pri ktorom si zvolili Sichemčania Abimelecha za kráľa, prichádza teraz jeho nešťastie.
41. Ruma (hebr. ʽArumah), asi dnešná Kefr Ruma, 3 hodiny severne od Sichemu.
42 – 45. „Posypať mesto soľou“ – prejav želania, aby mesto zostalo navždy pusté a neúrodné. Porov. Dt 29, 22 – 23. Toto želanie sa však neuskutočnilo, lebo neskoršie sa Sichem stal dôležitým mestom izraelského kráľovstva a Jeroboam ho opevnil (1 Kr 12, 25).
46. „Sichemská veža“ – Melo (9, 20). – „Bál zmluvy“ je Bál-berit. Keďže vo veži sa necítili dosť bezpeční pred ohňom, utiahli sa do hradieb chrámu boha Bál-berita.
48 n. Vrch Selmon môže byť dnešná hora Eslamije, severne od Sichemu.
50 – 57. Tebes sa stotožňuje s dnešným Tubás, asi 16 km severovýchodne od Sichemu.
Kniha sudcov