Časť tretia
Dodatky o duchovnom úpadku Izraela, 17, 1 – 21, 25
I. Michovo modlárstvo a sťahovanie Danovcov, 17, 1 – 18, 31
17 Michova modla. – 1 Na Efraimskom pohorí býval muž menom Micha. 2 Povedal svojej matke: „Tisícsto šeklov striebra, ktoré ti vzali – a pre ktoré si vyslovila kliatbu aj predo mnou –, peniaze sú u mňa: ja som ich vzal!“ Matka mu povedala: „Nech ťa požehná Pán, syn môj!“
3 Keď vrátil matke tisícsto strieborných šeklov, jeho matka povedala: „Striebro som zasvätila zo svojej ruky Pánovi pre môjho syna, aby z toho zhotovil modlu s obťahom. Teraz ti ho vraciam.“ 4 Keď však vrátil striebro svojej matke, jeho matka vzala dvesto strieborných šeklov a dala ich zlatníkovi, ktorý z nich urobil modlu s obťahom; tá sa dostala do Michovho domu. 5 Tak sa Michov dom stal domom Božím. Zhotovil tiež efód a terafím a za kňaza ustanovil jedného zo svojich synov.
6 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraeli. Každý si robil, čo sa mu ľúbilo.
Levita z Judey ustanovený za kňaza modly. – 7 A bol (tam) istý mladík z judského Betlehema, z Júdovho kmeňa. Bol levita a zdržoval sa tam ako cudzinec. 8 Ten muž sa vysťahoval z mesta, z Júdovho Betlehema, aby sa uchýlil ako cudzí na príhodnom mieste. Vybral sa na Efraimské pohorie do Michovho domu, aby si našiel miesto podľa svojho povolania. 9 Micha sa ho opýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Som levita z Júdovho Betlehema. Idem, aby som sa uchýlil ako cudzí na príhodnom mieste.“ 10 Micha mu povedal: „Zostaň u mňa a buď mi otcom i kňazom! Dám ti desať strieborných šeklov na rok, ďalej celé ošatenie a živobytie.“ A levita na to pristal. 11 Levita potom býval u muža a mladík mu bol ako jeden zo synov.
12 Micha ustanovil levitu a mladík sa stal jeho kňazom a býval v Michovom dome. 13 Micha si povedal: „Teraz viem, že ma bude Pán požehnávať, lebo mám levitu za kňaza.“
1. Nasledujúce kapitoly sú obrazom rýchleho duchovného úpadku Izraela po Jozueho smrti. Tu spomínané udalosti treba časovo umiestiť krátko po smrti Jozueho, teda ešte pred dobu sudcov. (Spomína sa tu Finés, súčasník Jozueho, porov. 20, 28 s Joz 22, 13) – Micha (hebr. Michajehú) znamená: Kto je ako Jahve?
2. Miesto „ktoré ti vzali“ má Vg: „ktoré si si oddelila“. Matka prekliala neznámeho zlodeja, ktorý jej ukradol veľkú sumu (1 100 strieborných šeklov je asi 15 kg striebra; porov. 16, 5), pred vlastným synom, o ktorom ani netušila, že on bol tým zlodejom. Matka i syn boli presvedčení, že kliatba i požehnanie pôsobia neomylne. Preto syn hneď peniaze vracia matke, aby ho kliatba nezastihla, a matka zas kliatbu odvoláva a zvoláva požehnanie na svojho syna.
3. „Modla s obťahom“ (Vg: „socha vyrezávaná a liata“; hebr. „pesel umassechah“). – „Pesel“ je socha vyrezaná z dreva alebo vykresaná z kameňa; „massechah“ je socha zo zlata alebo zo striebra. Oba hebr. výrazy (pesel a massechah) tu znamenajú len jednu sochu, t. j. drevenú (bola svätejšia), ktorá bola postriebrená (taká bola drahšia).
4. Syn odmieta previesť matkino venovanie, vracia jej peniaze. Preto dala sama urobiť modlu z 200 šeklov striebra. Hoci bola ctiteľkou pravého Boha, predsa konala proti zákonu, ktorý zakazoval zobrazovať Boha (Ex 20, 4; Dt 4, 15). Modla bola umiestená v Michovom dome.
5. „Efód“ bola nejaká napodobenina veľkňazského efódu (porov. Ex 28, 6 n.); „terafím“ – domáci bôžikovia, porov. Gn 31, 19; tu to boli asi nejaké vedľajšie sošky pred modlou Jahveho.
7 – 9. Potulný levita (podľa 18, 30 sa menoval Jonatán) pochádzal z niektorého levitského mesta na Júdovom území. V Betleheme, ktorý nebol levitským mestom (porov. Joz 21, 9 n.), sa zdržoval len ako hosť, „ako cudzinec“.
13. Micha (a azda aj jeho súčasníci) bol v omyle, lebo levita nemal právo konať bohoslužobné úkony, ktoré boli vyhradené kňazom, a to tým menej pred modlou Jahveho.
