Kniha sudcov

Kniha sudcov

II. Nevernosť Izraela, 2, 1 – 3, 6

Anjel zvestuje trest, 2, 1 – 5

 

2 1 Pánov anjel prišiel z Galgaly hore do Bochima a povedal: „Vyviedol som vás z Egypta a priviedol som vás do krajiny, ktorú som pod prísahou sľúbil vašim otcom. Povedal som: »Nezruším svoju zmluvu s vami naveky! 2 Ale ani vy nesmiete uzavierať nijakú zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny. Ich oltáre zbúrate!« Ale vy ste neposlúchli môj hlas. Prečo ste to urobili?! 3 Preto som sa tiež rozhodol: Nevyženiem ich pred vami. Ba čo viac, stanú sa vašimi odporcami a ich bohovia budú pre vás pascou.“ 4 Keď Pánov anjel hovoril tieto slová všetkým Izraelovým synom, ľud sa dal do hlasitého plaču. 5 Preto nazvali to miesto Bochim (čiže Plačúci). A priniesli tam obetu Pánovi.

 

Jozueho smrť, 2, 6 – 10

 

 6 Keď Jozue prepustil ľud, odišli Izraelovi synovia každý do svojho dedičného podielu, aby zaujali krajinu. 7 Ľud slúžil Pánovi po všetky Jozueho dni a po všetky dni starších, ktorí ešte dlho žili po Jozuem a tiež videli veľké Pánove skutky, ktoré on vykonal pre Izrael.

8 A Nunov syn Jozue, Pánov služobník, zomrel vo veku stodesať rokov. 9 Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Tamnatsare na Efraimskej vrchovine, severne od vrchu Gás.

10 Ale celé toto pokolenie sa zhromaždilo k svojim otcom. Po nich povstalo iné pokolenie, ktoré už nepoznalo ani Pána, ani jeho skutky, ktoré vykonal kvôli Izraelovi.

 

Pohania, skúšobný kameň Izraela, 2, 11 – 3, 6

 

Odpad Izraela. –  11 Izraelovi synovia robili, čo je zlé v Pánových očiach, a slúžili bálom. 12 Opustili Pána, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z krajiny Egypťanov. Chodili za inými bohmi – za bohmi národov, ktoré boli okolo nich – a klaňali sa im a tak dráždili Pána.  13 Opustili totiž Pána a slúžili Bálovi a aštartám.

Trest a Božia zhovievavosť. – 14 Tu vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelitom a vydal ich do ruky lupičov, ktorí ich drancovali. Predal ich do ruky okolitých nepriateľov, takže už nemohli odolať svojim nepriateľom. 15 Kedykoľvek vytiahli, Pánova ruka bola proti nim na ich nešťastie, ako povedal Pán a ako im Pán prisahal.

Keď sa im už veľmi zle vodilo,  16 vzbudzoval Pán sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z ruky lúpežníkov.  17 Lenže svojich sudcov tiež neposlúchali. Ba čo viac, prznili sa s inými bohmi a klaňali sa im. Rýchle zišli z cesty, po ktorej chodili ich otcovia, ktorí poslúchali Pánove príkazy. Nepočínali si tak.

18 Keď im Pán vzbudzoval sudcov, vtedy Pán bol so sudcom a vyslobodzoval ich z ruky nepriateľov, pokým sudca žil. Lebo Pána pohli ich vzdychy pod sužovateľmi a utláčateľmi. 19 Ale keď sudca zomrel, opäť sa vracali a stávali sa horšími než ich otcovia, lebo chodili za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Nezanechali svoje počínanie a tvrdošijné konanie.

Skúška Izraela. – 20 Tu vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelu a povedal: „Pretože tento národ porušil moju zmluvu, ku ktorej som zaviazal ich otcov, a neposlúchol môj hlas,  21 tak ani ja už nechcem vypudiť pred nimi ani jeden z tých národov, ktoré zanechal Jozue, keď umrel. 22 A to preto, aby som nimi vyskúšal Izraelitov, či sa budú pridržiavať Pánovej cesty a chodiť po nej, ako to robili ich otcovia, alebo nie.“

23 Preto teda Pán ponechal tie národy, nevypudil ich hneď a nedal ich do ruky Jozueho.

 

 
1 – 5. O „Pánovom anjelovi“ pozri Joz 5, 14. 16. – Anjel prichádza z Galgaly, izraelského táboriska, do Bochima. – K „zmluve, ktorú nezruší Pán naveky“, porov. Ex 34, 10 n. Izraeliti nesplnili podmienky vzájomnej zmluvy, preto ani Jahve nie je povinný splniť svoje prísľuby. Porov. Ex 23, 29 – 32; Dt 7, 1 – 5; 12, 3.
6 – 9. V. 6 je len málo rozšírený Joz 24, 28. – V. 7 – Joz 24, 31; v. 8 – Joz 24, 29; v. 9 – Joz 24, 30.
11 n. „Čo je zlé v Pánových očiach“ – úcta cudzích bohov, modlárstvo. Porov. Dt 4, 25; 17, 2; 31, 18. 29; Sdc 3, 7; 4, 1; 6, 1; 10, 6; 13, 1. – Baʽal pôvodne znamená ,pán‘, potom meno boha kanaánskych národov. Pod množným číslom sa rozumejú viacerí takíto miestni bohovia, ktorí mávali svoje zvláštne označenie, ako: Baʽal Sidón – Pán Sidonu, Ba’al sidonský; Baʽal Cor – Ba’al týrsky. – „... národy, ktoré boli okolo nich“, národy, s ktorými sa miešali. Porov. 1, 21 – 35.
13. „Aštarta“, ʽAštoret (množ. čís. „ʽaštarót“), kanaánska bohyňa plodnosti, uctievaná aj u iných Semitov (napr. asýrska Ištar). Ako uctievali viacerých bálov, tak boli známe rôzne aštarty. K jej úcte stavali na výšinách alebo pod košatými stromami drevené stĺpy, koly („ašery“ alebo kamenné ihlany „maceby“), ktoré sa ukončievali znázornením bohyne. Niekedy zámenou býva Aštarta nazývaná Ašerou. Porov. 3, 7.
16. V núdzi vzbudzoval Jahve Izraelitom sudcov. Sloveso „šafat“, od ktorého je odvodené meno šofet  sudca, znamená nielen súdiť, ale predovšetkým vysluhovať spravodlivosť, dopomáhať niekomu k spravodlivosti a potom: vyslobodiť (1 Sam 24, 16; 2 Sam 18, 19. 31). Izraelskí „sudcovia“ boli pomstitelia krívd spáchaných na ľude, potom jeho vodcovia a osloboditelia, a konečne vládcovia (nie však dediční). Porov. 2, 18; 3, 9. 15. 31.
17. Smilstvo – modlárstvo. Porov. Ex 34, 15 n.; Lv 17, 7; 20, 6; Dt 31, 16. – Cesta – spôsob života, mravy.
21 n. Jahve sa zaviazal, že vydá kanaánske národy do rúk Izraelitov (Ex 23, 31). Tento Boží prísľub bol však viazaný na podmienku, že Izraeliti budú ctiť len jediného, pravého svojho Boha. Keďže nesplnili podmienku, nemôžu čakať ani splnenie prísľubu, ba, naopak, trest. Trest aj došiel, ktorý je zároveň skúškou Izraela (v. 22).
Kniha sudcov