Kniha Tobiáš

 

Kniha Tobiáš

Prológ, 1, 1 – 2

 

1 1 Kniha príbehov Tóbiho, syna Tobiela, syna Ananiela, syna Aduela, syna Gabaela, syna Rafaela, syna Raguela. Patril do Azielovho potomstva a do Neftaliho kmeňa.  2 Za čias panovania asýrskeho kráľa Salmanassara bol odvlečený do zajatia z Tisbe, ktoré je južne od Neftaliho Kádeša v Hornej Galilei, nad Asorom smerom na západ, na sever od Fegoru.

 

 

I. Skúšky a utrpenia spravodlivých, 1, 3 – 3, 17

 

Tóbiho vernosť Božiemu zákonu. – 3 Ja, Tóbi, som kráčal po cestách pravdy a konal spravodlivé skutky po všetky dni môjho života. Veľa milosrdenstva som preukázal bratom z môjho kmeňa a národa, ktorí odišli so mnou ako zajatci do Ninive v asýrskej krajine. 4 Ešte keď som žil vo svojej vlasti, v izraelskej krajine – vtedy som bol mladý –, celý kmeň môjho otca Neftaliho odpadol od domu môjho otca Dávida a od mesta Jeruzalema, ktoré bolo vyvolené zo všetkých kmeňov Izraela, aby tam všetky kmene prinášali obetu. Tam bol postavený chrám, Boží príbytok, posvätený pre všetky pokolenia až naveky. 5 Všetci moji bratia a dom môjho praotca Neftaliho prinášali na všetkých vrchoch Galiley obetu býkovi, ktorého urobil izraelský kráľ Jeroboam v Dane. 6 Iba ja sám som často chodieval do Jeruzalema na sviatky, ako predpisuje pre celý Izrael večný zákon. Do Jeruzalema som prinášal prvotiny úrody, prvorodené s desiatkami z dobytka a prvotiny zo strihania oviec. 7 Odovzdával som to všetko kňazom, Áronovým synom, na oltár. Desiatok pšenice, vína, oleja, granátových jabĺk a iného ovocia som dával Léviho synom, ktorí slúžili v Jeruzaleme. Druhý desiatok som šesť rokov predával za peniaze a každý rok som ich použil v Jeruzaleme. 8 Dával som to sirotám a vdovám a prisťahovalcom, ktorí žili spolu s Izraelitmi. Prinášal som to a dával som im to každý tretí rok; jedli sme to podľa prikázania Mojžišovho zákona a podľa rád, ktoré mi dala Debora, žena nášho starého otca Ananiela, matka môjho otca, lebo môj otec zomrel a zanechal ma ako sirotu. 9 Keď som sa stal mužom, vzal som si za manželku Annu z potomstva nášho rodu a z nej sa mi narodil syn, ktorému som dal meno Tobiáš.

 

Zajatie a prenasledovanie. – 10 Keď ma odvliekli do zajatia do Asýrska, dostal som sa ako zajatec do Ninive. Všetci moji bratia a tí, čo boli z môjho rodu, jedli pokrmy pohanov. 11 Ja som sa však chránil jesť z nich. 12 A pretože som celým srdcom ostal verný svojmu Bohu, 13 Najvyšší mi dal milosť a priazeň u Salmanassara a zaobstarával som mu všetko, čo potreboval. 14 Chodieval som do Médska nakupovať pre neho, až kým nezomrel. V tom čase som v Rages v Médsku u Gabriho syna Gabaela uložil mešce s desiatimi talentmi striebra.

 15 Keď Salmanassar zomrel, kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Sennacherib. Moje cesty do Médska sa skončili a odvtedy som tam už nemohol ísť. 16 Za dní Salmanassara som vykonal mnoho skutkov milosrdenstva bratom z môjho rodu. 17 Svoj chlieb som dával hladným a svoj odev nahým, a keď som videl mŕtveho z môjho národa, vyhodeného za ninivské hradby, pochoval som ho.  18 Takisto som tajne pochoval jedného, čo kráľ Sennacherib zabil, keď zutekal z Judey v dňoch súdu, ktorý nad ním vykonal Kráľ neba pre jeho rúhania. Lebo vo svojom hneve dal zabiť mnohých z Izraela. Ja som ich telá skrýval a pochovával. Sennacherib ich hľadal, a nenašiel ich. 19 Ktosi z Ninivčanov však šiel a udal ma kráľovi, že ich ja pochovávam. Keď som sa dozvedel, že to kráľ o mne vie a že ma hľadajú, aby ma zabili, naľakal som sa a ušiel som. 20 Všetok majetok mi skonfiškovali a prepadol v prospech kráľovej pokladnice. Ostala mi iba moja manželka Anna a môj syn Tobiáš. 21 Ale neprešlo ani štyridsať dní, čo ho jeho dvaja synovia zavraždili a ušli do hôr Araratu. Kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Asarhaddon, ktorý ustanovil za správcu nad celým hospodárstvom kráľovstva Achikara, syna môjho brata Anaela, a mal najvyššiu moc nad celou jeho správou. 22 Achikar prosil za mňa a ja som sa mohol vrátiť do Ninive. Achikar bol totiž najvyšším dvorným čašníkom, strážcom pečate a správcom a dozorcom daní za asýrskeho kráľa Sennacheriba a Asarhaddon ho ponechal v úrade. On bol môj synovec, z môjho príbuzenstva.

 
2. Zemepisné údaje o rodisku Tóbiho dnes už nevieme presne zistiť. Asýrsky kráľ Salmanassar je tu uvedený miesto Sargona (721 – 705). Podľa Druhej knihy kráľov (15 – 25) pokolenie Neftaliho odviedol do zajatia už kráľ Tiglatpilésar v rokoch 745 – 727. Ale konečné zrušenie Severného (Izraelského) kráľovstva sa stalo roku 722 (pádom Samárie). Odvedenie Tóbiho kladú niektorí na rok 708 (P. Riessler).
15. Sennacherib nebol synom Salmanassara, ale Sargona. Vec si môžeme vysvetliť tak, že „syn“ tu znamená vzdialenejšieho potomka a nie bezprostredného syna. Alebo pri opisovaní vkĺzla pisárovi chyba.
18. Sennacheribovo vojsko utrpelo pod hradbami Jeruzalema ťažkú porážku, o ktorej sa dočítame v Druhej knihe kráľov (19, 35 n.); okrem toho aj 2 Krn 32, 21; Iz 37, 36 n. Pravdepodobne v asýrskom vojsku vypukol zhubný mor, ktorý donútil Asýrčanov, aby započaté obliehanie Jeruzalema zrušili. Neúspech Asýrčanov mohol mať za následok, že sa kráľ kruto pomstil na izraelských zajatcoch, ktorých už mal vo svojej ríši.
  Kniha Tobiáš