Evanjelium podľa Lukáša

Evanjelium podľa Lukáša

23 Ježiš pred Pilátom. –  1 Tu celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi 2 a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ 3 Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“ 4 Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človeku.“ 5 Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.“

 

Ježiš pred Herodesom. – 6 Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan.  7 A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. 9 Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. 10 Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. 11 Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k Pilátovi. 12 V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve.

 

Ježiš znova pred Pilátom.  13 Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud 14 a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z toho, čo na neho žalujete. 15 Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. 16 Potrescem ho teda a prepustím.“ (17)

18 Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“ 19 Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.

20 Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. 21 Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ 22 On k nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ 23 Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval 24 a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: 25 prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.

 

Krížová cesta. –  26 Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

27 Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. 28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. 29 Lebo prichádzajú dni, keď povedia: ,Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!‘

30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: ,Padnite na nás!‘ a kopcom: ,Prikryte nás!‘  31 Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“

32 Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov.

 

Ukrižovanie.  33 Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 34 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty.  35 Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ 36 Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot 37 a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ 38 Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“

 

Kajúci zločinec. 39 A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ 40 Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? 41 Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ 42 Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 43 On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

 

Ježiš na kríži umiera.  44 Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 45 Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly 46 a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.

 

Po Ježišovej smrti. –  47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ 48 A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

49 Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.

 

Ježišov pohreb. –  50 Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek 51 z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, 52 zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. 54 Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. 55 Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. 56 Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.

 

 
1 – 7. Mt 27, 11 – 14; Mk 15, 2 – 5; Jn 18, 28 – 38.
7. Je to Herodes Antipas, vladár Galiley a Zajordánska, syn Herodesa Veľkého. Veľkonočná slávnosť priviedla i jeho do Jeruzalema. Zvedavého vraha Jána Krstiteľa a cudzoložníka Ježiš nepokladal za hodného, aby k nemu prehovoril čo len slovo.
13 – 24. Mt 27, 15 – 26; Mk 15, 6 – 15; Jn 18, 39 – 40.
17. „Bol povinný prepustiť im na sviatky jedného“ ‒ dodatok, ktorý sa zdá byť vysvetľujúcou glosou. Je u Mt 27, 15.
26 – 32. Mt 27, 31 – 34; Mk 15, 20 – 23; Jn 19, 17.
31. Zmysel Ježišových slov je: Keď sa tak kruto a neúprosne zaobchádza s nevinným (zelený strom je obraz spravodlivého – Ž 1, 3), o čo prísnejšie a neúprosnejšie budú potrestaní hriešnici, zaťažení ťažkými hriechmi.
33. „Lebka“, čiže Golgota (z aram.) alebo Kalvária (z lat.). Miesto ukrižovania sa tak nazývalo pravdepodobne preto, že malo tvar ľudskej lebky.

33 – 34. Mt 27, 35 – 38; Mk 15, 24 – 28; Jn 19, 17 – 24.
35 – 38. Mt 27, 39 – 44; Mk 15, 29 – 32.
44 – 46. Mt 27, 45 – 50; Mk 15, 33 – 37; Jn 19, 25 – 30.
47 – 49. Mt 27, 51 – 56; Mk 15, 38 – 41; Jn 19, 31 – 37.

47. „Keď videl, čo sa stalo“ – pri ukrižovaní sa totiž odohrali viaceré pozoruhodné udalosti: nastala tma, Ježiš sa nahlas modlil, ďalej sa udiali javy v prírode, o ktorých hovorí Mt 27, 51 - 54; Mk 15, 39.
50 – 56. Mt 27, 57 – 61; Mk 15, 42 – 47; Jn 19, 38 – 42.
Evanjelium podľa Lukáša