Kniha múdrosti

14 ¹ Iný zasa, čo sa hodlá plaviť po mori,

čo sa chystá precestovať divé vlniská,

vzýva drevo krehkejšie než loď, čo nesie ho.

 ² Lebo túto vymyslela túžba po zisku,

zhotovil ju umelecký dômysel.

 ³ Tvoja prozreteľnosť, Otče, vedie ju,

lebo ty si aj po mori cestu dal,

spoľahlivý chodník medzi vlnami.

⁴ Ukázať si chcel, že môžeš z čohokoľvek zachrániť,

toho, čo nastúpi na loď, i keď nie je vycvičený námorník.

⁵ Ty chceš, aby ladom neležali diela tvojej múdrosti.

Preto ľudia zverujú svoj život drevu nepatrnému,

prejdú cez prúd na plti a nič sa im nestane.

 ⁶ Tak aj v praveku, keď pyšní obri hynuli,

nádej sveta vyhľadala útočište na plti,

a tak rukou tvojou riadená

zanechala svetu pre nový rod semeno.

 ⁷ Požehnané drevo, ktoré slúži spravodlivosti.

⁸ Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil.

On preto, že ju spravil,

ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou.

⁹ Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské.

¹⁰ Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest.

¹¹ Preto príde súd i na pohanských bôžikov,

nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve

ľudským dušiam na pohoršenie,

tiež kosílkou nohám nemúdrych.

Pôvod modlárstva

¹² Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva

a ich vynález je skazou života.

 ¹³ Lebo od počiatku neboli,

ani večne nebudú.

¹⁴ Dostali sa na svet pre márnomyseľné ľudské blúznenie;

preto im je náhly koniec súdený.

 ¹⁵ Ktorýsi otec, príliš utrápený predčasným zármutkom,

dal si spraviť obraz svojho priskoro zomrelého dieťaťa

a pomaly začal ako boha uctievať toho, čo predtým zomrel,

a tým, ktorí mu boli podriadení, ustanovil tajný kult a svätenie.

¹⁶ Potom, po nejakom čase,

sa tento bezbožný zvyk rozmáhal stále viac,

napokon bol zachovaný ako zákon:

klaňali sa modlám, lebo tak rozkázali mocnári.

¹⁷ Pretože ich ľudia nemohli ctiť zblízka,

lebo bývavali príliš ďaleko,

z diaľky si urobili o ich podobe predstavu

a zhotovili veľkolepý obraz svojho kráľa cteného,

aby mohli neprítomnému tak vrúcne pochlebovať,

akoby bol prítomný.

¹⁸ Ku zvýšeniu úcty poháňala umelcova ctibažnosť

aj tých, ktorí tohto kráľa ani nepoznali.

¹⁹ On sa totiž chcel vladárovi rýchlo zapáčiť

a vynaložil všetko svoje umenie, len aby obraz bol čo najkrajší.

²⁰ Potom zástup, uchvátený krásou výtvoru,

toho, ktorého ešte prednedávnom ctil ako človeka,

pokladal za bytosť, hodnu bohocty.

 ²¹ Toto teda bolo živým na skazu,

že ľudia, čo podrobovali sa buď nešťastiu, buď moci kniežacej,

prenášali neprenosné meno na kameň a na drevo.

²² Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu,

ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti,

nazývajú šťastím také veľké zlá.

 ²³ Ani pri deťovražedných obetách, či pri pokútnych tajných obradoch,

ani pri divých hostinách s výstrednými obyčajami

²⁴ nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva,

ale zákernícky zabíja druh druha,

alebo ho zarmucuje cudzoložstvom.

²⁵ Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod,

podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha,

 ²⁶ prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia,

sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode,

rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš.

 ²⁷ Lebo uctievanie modiel bezmenných

je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla.

²⁸ Lebo buďto zúria na svojich zábavách, alebo prorokujú lož,

alebo sa oddávajú nerestiam,

alebo ľahkovážne prisahajú krivo.

²⁹ Pretože sa spoliehajú na bezduchých bôžikov,

nečakajú trest, keď prisahajú falošne.

³⁰ Ale za oboje ich neminie spravodlivý trest

preto, že si zle predstavovali Boha, keď sa pridŕžali bôžikov,

i že krivo prisahali v lesti, opovrhujúc svätosťou.

³¹ Veď nie moc tých, na ktorých sa prisahá,

ale trest, čo prináleží hriešnikom,

stíha vždycky prestúpenia zločincov.