Kniha múdrosti

Kniha múdrosti

Šalamún si len vymodlil múdrosť

 

7  1 I ja som smrteľný človek ako všetci,

rodom z prvostvoreného pozemšťana.

Bol som ako človek utvorený v lone matkinom

 2 za desať mesiacov v krvi zhustol som

z mužského semena, keď sa k spánku pridružila rozkoš.

3 I ja som po narodení vdychoval vzduch spoločný.

Tak som padol na zem ako všetci iní,

prvý hlas som plačom vydal rovnako jak všetci.

4 V plienkach som bol vychovaný a so starosťami.

5 Ani jeden kráľ ver’ nemal iný bytia počiatok.

6 Všetci majú rovnaký vstup do života a ten istý odchod.

 

7 Preto som sa modlil: Bol mi daný rozum.

Prosil som a vošiel duch múdrosti do mňa.

 8 Cenil som ju nad žezlá a tróny,

bohatstvo za nič pokladal som v porovnaní s ňou.

9 Ani drahokam som nestaval jej na roveň;

lebo všetko zlato vedľa nej je iba trocha piesku,

striebro sa popri nej len za blato pokladá.

10 Väčšmi som ju miloval než zdravie a než krásu

a dal som jej prednosť pred svetlom, len aby som ju mal,

lebo nikdy nevyháša svetlo, ktoré vyžaruje ona.

 11 Súčasne s ňou dostal som aj iné dobrá,

skrz jej ruky nesčíselné bohatstvo.

12 Všetkým (týmto veciam) som sa tešil,

lebo múdrosť je ich vodkyňou;

ale nevedel som ešte, že je aj ich matkou.

 13 Nezištne som sa ju učil, bez závisti podávam ju ďalej,

nezatajujem jej bohatstvo.

14 Ona je pre ľudí nevyčerpateľným pokladom.

Kto ho používa, nadobúda Božie priateľstvo

odporúčaný darmi, ktoré vyvierajú z ukáznenosti.

 

Múdrosť Božia matkou ľudskej múdrosti

 

15 Nech mi Boh dá hovoriť tak, ako si to želám,

a tak myslieť, by to hodné bolo toho, čo som dostal do daru,

lebo on je nielen vodcom múdrosti,

ale aj upravovateľom mudrcov.

16 Veď sme v jeho ruke my i naše reči,

všetko hĺbanie i každá zručnosť v práci.

17 On mi totiž dal neklamnú znalosť vecí,

takže poznám stavbu vesmíru i silu živlov,

18 začiatok i koniec, i stred čias,

zmenu slnovratov i striedanie ročných období,

19 kolobeh rokov i zoskupenie hviezd,

 20 povahu živočíchov a pudy divých zvierat,

silu duchov a myšlienky ľudí,

rozmanitosť rastlinstva a (liečivú) moc korienkov.

21 Čo je schované i viditeľné, všetko som ja poznal,

veď ma o tom poučila múdrosť, tvorkyňa všetkých vecí.

22 Veď v nej je duch chápavý,

svätý, jedinečný, mnohonásobný,

jemný, rezký, prenikavý,

bez poškvrny, jasný, neurážajúci,

milujúci dobro, ostrý,

23 nezastaviteľný, dobročinný, ľudomilný,

pevný, nepremeniteľný, bezstarostný, všemohúci, vševidiaci;

prenikajúci všetkých duchov,

obdarených umom, čistých, najjemnejších.

24 Lebo múdrosť je pohyblivejšia než hocijaký pohyb.

Pre svoju čírosť prechádza a preniká všetko.

 25 Veď je výdych Božej moci

a je čistý výron slávy Vševládneho.

Preto sa jej nič nečisté nikdy dotknúť nemôže.

26 Veď je odblesk svetla večného,

je zrkadlo Božej účinnosti bez poškvrny

a je obraz jeho láskavosti.

27 Hoci je len jedna, predsa vládze všetko,

obnovuje všetko, hoci v sebe ostáva tá istá,

v každom pokolení prenáša sa v duše svätých

a robí z nich Božích priateľov a prorokov.

28 Veď Boh miluje len toho, kto má dôverný styk s múdrosťou.

29 Nádhernejšia je nad slnko,

prevyšuje celý hviezdny svet.

V prirovnaní k svetlu prislúcha jej prednosť,

30 lebo za ním nasleduje noc,

ale proti múdrosti zloba nič nezmôže.

 

 

1. Šalamún chce poučiť ľudí, že si múdrosť aj on získal, ba vymodlil. Nenarodil sa s ňou, veď jeho pôvod je taký ako pôvod ostatných ľudí. „Prvostvorený pozemšťan“ bol Adam.
2. Mesiace počítali podľa zmien mesiaca. Matka teda nosila dieťa skutočne viac ako deväť mesiacov: započatý desiaty mesiac sa rátal ako celý.
8 – 10. Šalamún stupňuje dobrá, pred ktorými dáva prednosť múdrosti.
11. Porov. Prís 3, 16; 8, 4. Verš zreteľne odkazuje na 1 Kr 3, 13.
13. Porov. 6, 22.
20. O znalostiach historického Šalamúna o rastlinách a živočíchoch pozri 1 Kr 5, 13 (Vg 4, 33).
25 – 26. Vlastnosti, ktoré sa tu múdrosti pripisujú, zreteľne hovoria, že je rovná s Božou podstatou. Rovnako zreteľne však vidieť, že je odlišná od Boha, je jeho výdychom, výronom, odbleskom, zrkadlom. Je Bohom, a predsa vychádza z Boha. Starozákonným čitateľom boli takéto miesta (porov. Prís kap. 8 – 9 a Sir kap. 24) nepochopiteľné; nimi sa pripravovalo zjavenie veľkého tajomstva Najsvätejšej Trojice. Nový zákon už celkom zreteľne učí, že Múdrosť večného Otca, ktorú sv. Ján volá Logos, Slovo, je osobitná božská osoba. Sv. Pavol (Hebr 1, 3) opisuje božstvo Ježiša Krista výrazmi vzatými z tohto (26.) verša. Pozri tiež 1 Kor 1, 24 (Kristus je Božia moc a Božia múdrosť), ďalej 2 Kor 4, 4 a Kol 1, 15 (Kristus je obraz Boha).
Kniha múdrosti