Kniha múdrosti

Kniha múdrosti

Súd. Dôvera dobrých, nárek hriešnikov

 

5 1 Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou dôverou

pred tvárou tých, čo ho sužovali (kedysi)

a čo znevažovali jeho námahy.

2 Keď to uzrú, zmocní sa ich strašná hrôza,

zmeravejú z nečakanej spásy.

 3 Navzájom si budú vravieť s ľútosťou,

zo skľúčenej duše horekovať budú:

„To tento bol, ktorého sme vysmievali kedysi,

zasypávali ho posmechom, my blázni!

 4 Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom

a že jeho koniec je potupný.

5 A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali

a má údel medzi svätými!

6 A tak teda my sme zišli z cesty pravdy,

nám nesvietilo svetlo spravodlivosti

a nám slnko nevychádzalo.

7 Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby,

poprechádzali sme púšte neschodné,

ale cestu Pána sme nepoznali.

 8 Čo nám pomohla namyslenosť?

Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?

9 Toto pominulo všetko ako tieň,

tak ako letmá zvesť.

10 Ako loď, čo brázdi rozvlnené more,

keď prešla, stopy po nej nenájdeš

ani znaku na vlnách po jej kormidle;

11 alebo ako keď vtáča vzduchom preletí,

nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo:

iba šumom krídel udiera ľahký vzduch

a rozráža ho silou pískania,

máva krídlami a razí si cestu pred sebou,

ale potom niet znaku po jeho prelete;

12 alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa,

preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna,

takže jeho dráhu nepoznať:

13 Tak sme aj my – (sotva) narodení – zomreli;

nemohli sme ani náznak čnosti ukázať,

lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“

 14(15) Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša,

ako tenká pena, rozohnaná víchricou,

sťa dym, ktorý vietor odveje;

mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného.

 

Odmena a trest

 

 15(16) Spravodliví žijú naveky.

V Pánovi je ich odmena

a starosť o nich má Najvyšší.

16(17) Preto prijmú skvostné kráľovstvo,

z Pánovej ruky krásnu korunu,

lebo svojou pravicou ich bude kryť,

svojím ramenom ich bude chrániť.

17(18) Za výzbroj si vezme svoju horlivosť,

tvorstvo použije za zbraň na potrestanie nepriateľov.

18(19) Oblečie si ako pancier spravodlivosť,

ako šišak si nasadí pravdivý súd,

19(20) svätosť vezme za nepremožiteľný štít,

 20(21) za britký meč naostrí si hnev:

Celý svet s ním pôjde proti bláznom do boja.

21(22) Blesky dobre cielené biť budú,

páliť budú z mrakov k cieľu ako z kuše dobre napätej,

22(23) z praku budú fŕkať krúpy plné jedovatosti,

rozzúri sa morská voda proti nim,

rozbesnené rieky ich zaplavia.

23(24) Postaví sa proti nim dych Všemohúceho,

rozpráši ich ako víchrica.

Tak hriech obráti v púšť celý svet.

Takto zločin povyvracia panovnícke tróny.

 
3. Ľútosť hriešnikov je neskorá, a preto už neúčinná.
4 n. Porov. 2, 13. 16. 18.
8 – 13. Hriešnikov už netrápi to, že život bol krátky (porov. 2, 1 n.), ale že neostalo po ňom nijakej stopy. – Po 13. verši Vg ešte vsúva jeden verš: „takto vravia v pekle tí, čo zhrešili“, preto je vo Vg číslovanie veršov trocha odlišné. Verš je len neskorším dodatkom, v pôvodine sa nenachádza.
14. Slovo „pena“ (grécky „achne“) čítame s Vulgátou. Pôvodina má: „inovať“ (grécky „pachne“). Aj miesto slova „pleva“ (gr. „chnús“) čítajú mnohé grécke kódexy „popol“, „prach“ (gr. „chús“). Zmysel je vždy rovnaký, ale slová, ku ktorým sme sa priklonili, sa nám zdajú výstižnejšie.
15 – 16. Opisuje sa večná odmena a sláva spravodlivých.
20 – 23. Do boja proti hriešnikom zapojí Boh celé tvorstvo. Oblaky sa predstavujú ako kuša, z ktorej miesto šípov rachotia blesky. Ale Boh už tu na zemi podobným spôsobom bojuje proti hriešnikom. Stačí jedno Pánovo slovo, ba jeden dych (v. 23; porov. Iz 11, 4; Jób 4, 9), živly sa rozzúria a spustošia zem. Boh týmito zákrokmi trestá hriech, nezákonnosť; hriech teda pustoší zem.
Kniha múdrosti