Kniha múdrosti

Šalamúnova modlitba

9 ¹ Bože otcov, Pane milosrdenstva,

ktorý si všetko svojím slovom urobil,

² človeka si stvoril svojou múdrosťou,

aby vládol nad stvorenstvom, ktoré si ty povolal k jestvote,

³ aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti,

aby vládol v úprimnosti srdca,

 ⁴ daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu,

a mňa nevylučuj z počtu svojich detí.

⁵ Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice,

človek mdlý a kratučkého žitia,

ktorý málo chápe, čo je právo a čo je zákon.

⁶ Lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý,

a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím.

⁷ Tys’ ma zvolil kráľom svojho ľudu,

za vladára tvojich synov a tvojich dcér.

 ⁸ Ty si mi dal rozkaz

postaviť chrám na tvojom svätom vrchu,

oltár v meste tvojho príbytku:

Obraz svätostánku,

ktorý si ty od počiatku pripravil.

 ⁹ U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela,

ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh.

Ona vie, čo tvojim očiam lahodí

a čo je správne podľa tvojich príkazov.

¹⁰ Vyšliže ju zo svätého neba

a zošli ju z trónu tvojej velebnosti,

aby so mnou bola pri mojom konaní

a aby som vedel, čo je milé tebe.

¹¹ Lebo ona všetko vie a všetko chápe,

povedie ma rozvažito pri mojich robotách,

ochráni ma svojou velebnosťou.

¹² Takto budú moje diela príjemné,

spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu,

hoden budem trónu svojho otca.

¹³ Lebo ktorý človek môže poznať Božiu vôľu?

Alebo kto sa dokáže domyslieť, čo chce Pán?

 ¹⁴ Myšlienky smrteľníkov sú bojazlivé,

naše úvahy sú neisté.

¹⁵ Lebo dušu zaťažuje pominuteľné telo

a pozemský stánok stláča myseľ, ktorá veľa húta.

¹⁶ Ledva poznávame to, čo je na zemi,

a len namáhavo chápeme to, čo je pred našimi očami;

ktože teda vládze vyskúmať to, čo je na nebi? –

 ¹⁷ Ktože poznal tvoju vôľu, ak si mu ty nedal múdrosť

a keď si z výšav nezoslal svojho ducha svätého?

¹⁸ (Len) tak boli vyrovnané chodníky pozemšťanov;

ľudia, poučení o tom, čo ľúbi sa tebe,

boli zachránení múdrosťou.