Prvá kniha Machabejcov

Prvá kniha Machabejcov

 

16  1 Tu sa vybral Ján z Gazary a upovedomil svojho otca Šimona o výčinoch Kendebea. 2 Šimon si zavolal dvoch starších synov, Júdu a Jána, a vravel im: „Ja, moji bratia a dom môjho otca bojovali sme proti nepriateľom Izraela od svojej mladosti až do dnešného dňa a veľa ráz sa nám podarilo vyslobodiť svojimi rukami Izrael. 3 Ale teraz som zostarel. Vy však ste, vďaka Božej milosti, v mužných rokoch. Nastúpte teda namiesto mňa a môjho brata; vytiahnite do boja za náš národ! Pomoc z neba nech je s vami!“

 4 Potom vybral z krajiny dvadsaťtisíc bojovníkov i jazdcov a tiahli proti Kendebeovi. V Modeine prenocovali. 5 Včasráno vyrazili, tiahli na rovinu a hľa, proti nim stálo veľké vojsko, pechota i jazda! Len potok ich delil. 6 I utáboril sa so svojím ľudom proti nim. Keď spozoroval, že sa ľud bojí prekročiť potok, tak ho prekročil najprv sám. Keď to videli vojaci, prešli za ním aj oni. 7 Potom rozdelil svoje oddiely, pričom jazdu (postavil) do stredu pechoty; nepriateľskej jazdy totiž bolo veľmi mnoho. 8 Keď zatrúbili na trúby, bol Kendebeus aj so svojím vojskom zahnaný na útek. Mnoho z nich bolo zranených a pobitých; ostatní utiekli do pevnosti. 9 Vtedy bol zranený aj Jánov brat Júda. Ján ich však prenasledoval ďalej až do Kedrona, ktorý bol opevnil. 10 Niektorí utiekli do veží na azotských poliach, ale (Ján) ich vypálil ohňom. Padlo z nich na tisíc mužov. On sám sa vrátil nerušene do Judska.

 

Šimonova smrť. – 11 Na rovine okolo Jericha bol ustanovený za veliteľa Ptolemaios, syn Abubov. Mal mnoho striebra a zlata; 12 bol totiž zaťom veľkňaza. 13 I spyšnelo jeho srdce a zamýšľal zmocniť sa krajiny. Zaoberal sa ľstivými plánmi proti Šimonovi a jeho synom, aby sa ich zbavil.

 14 Šimon robil okružné cesty po mestách krajiny, aby sa postaral o ich potreby. Tak prišiel so svojimi synmi, Matatiášom a Júdom, stosedemdesiateho siedmeho roku, jedenásteho mesiaca, to jest mesiaca šebat, aj do Jericha.  15 Abubov syn ich ľstivo prijal na pevnôstke zvanej Dok, ktorú si postavil, a pripravil im veľkú hostinu. Ale ukryl tam mužov.  16 Keď už boli Šimon a jeho synovia podnapití, povstal Ptolemaios so svojimi, chopili sa zbraní, prepadli Šimona pri hodovaní a zabili ho, aj jeho dvoch synov a niekoľko jeho sluhov. 17 Tak sa dopustil ohavnej vierolomnosti a odplatil sa im zlým za dobré. 18 Ptolemaios poslal o tom kráľovi písomnú správu s tým, aby mu poslal na pomoc vojsko a odovzdal mu krajinu a mestá.

 

Nastúpenie Jána Hyrkána. – 19 Iných (vojakov) poslal do Gazary zabiť Jána. Tisícnikom rozposlal listy, aby došli k nemu, že ich chce obdarovať striebrom, zlatom a inými darmi. 20 A iných vyslal, aby zaujali Jeruzalem a chrámový vrch. 21 Ale ktosi ich predbehol do Gazary, aby zaniesol Jánovi zvesť o zavraždení jeho otca a jeho bratov a že: „(Kráľ) už poslal, aby zabili aj teba.“  22 Keď to počul, náramne sa zľakol a hneď dal pochytať a pobiť mužov, ktorí ho prišli zavraždiť; lebo sa dozvedel, že ho chcú zahubiť.

 23 Ďalšie správy o Jánovi, o jeho bojoch a statočných činoch, o stavbe múrov, ktoré obnovil, a o ostatných jeho skutkoch – 24 treba poznamenať, že sú zapísané v letopise jeho veľkňazstva od čias, čo sa stal veľkňazom po svojom otcovi.

 

 

1 – 3. V blízkosti Kendebeovho Kedronu bola židovská pevnosť Gazara (Gezer, 4, 15), kde býval Ján, druhý Šimonov syn, ako vojenský veliteľ (13, 54). Ako kedysi zomierajúci Matatiáš, tak teraz už starec Šimon povzbudzuje svojich synov do boja za slobodu.
4 – 7. Keď si aj ponechal staručký Šimon (hlavné) velenie (Jozef Flávius), do boja rozhodne viedol oddiely Ján (porov. v. 3). Na pochode sa zastavil v Modeine (2, 1), aby sa pri náhrobku Machabejcov bojovníci nadchli odvahou do boja. Odtiaľ tiahol na západ k Lydde („na rovinu“). Pri potoku (pravdepodobne „Wadi Katra“) ukazuje Ján cestu ako kedysi Júda (5, 43).
14. Mesiac šebat roku 177 Sel. = február – marec 134 pred Kr.
15. Dok (sýr. koreň „doq“ znamená „pozorovať, rozhliadať sa“) bol severozápadne od Jericha na „Hore pokušenia“ (Džebel Qarantál), asi tam, kde je Chirbet Abu Lahem a prameň ʽAin ed-Dúk (v ňom sa zachovalo meno pevnôstky), asi 492 m nad hladinou Mŕtveho mora.
16 – 18. Podľa Jozefa Flávia na mieste zomrel len Šimon; dvoch synov a matku najprv Ptolemaios uväznil a až neskoršie dal zabiť.
22. Potom sa Ján ponáhľal do Jeruzalema a prišiel tam prv, než by sa ho mohli zmocniť Ptolemaiove oddiely. Ján sa stal kniežaťom a veľkňazom. – O ďalších Ptolemaiových osudoch, ktorého Ján obliehal potom v Doku, a o jeho úteku do Filadelfie (= Rabbat-Ammón) rozpráva Jozef Flávius v Starožitnostiach 13, 8, 1.
23 n. Ján, neskoršie nazývaný Hyrkán (pretože bojoval proti Partom v Hyrkánii), panoval 31 rokov (134 – 103 pred Kr.). Letopis jeho vlády je stratený. Už v 1. roku panovania ho obliehal v Jeruzaleme Antiochos VII. Sidetes. Nakoniec s ním uzavrel mier, ale za tvrdých podmienok pre Židov; časť jeruzalemských opevnení bola zbúraná (Jozef Flávius, Starožitnosti 13, 8, 2). Náš text hovorí o „znovuvýstavbe múrov“ Jeruzalema, ale to sa mohlo stať až po smrti Sidetesa v 5. roku vlády Hyrkána (roku 129 pred Kr.). Smrť Sidetesa znamenala koniec svetovej moci Seleukovcov. Až potom bolo Judsko úplne nezávislé od Sýrie. Tak sa došlo k cieľu, za ktorý bojovali Machabejci 40 rokov.
Prvá kniha Machabejcov