Prvá kniha Machabejcov

Prvá kniha Machabejcov

Časť druhá

 

Boje Júdu Machabejca, 3, 1 – 9, 22

 

I. Víťazné boje Júdove až po vyčistenie chrámu, 3, 1 – 4, 61

 

3 Chválospev na Júdu. – 1 Miesto neho nastúpil jeho syn Júda, zvaný Machabejec. 2 Podporovali ho všetci jeho bratia a tiež všetci, ktorí sa pridali k jeho otcovi, a s rozradostnenou mysľou bojovali za Izrael.

 

 3 Naširoko-ďaleko preslávil svoj národ,

ako obor obliekol si pancier,

opásal si zbroj vojenskú,

do bojov šiel,

hájil tábor mečom.

 4 Levovi sa podobal svojimi činmi,

levíčaťu, revúcemu po koristi.

 5 Sliedil po vierolomníkoch a vyháňal ich,

pálil utláčateľov svojho ľudu.

6 Strach pred ním zachvacoval zradcov,

všetci zločinci sa strachovali,

takže jeho pričinením darila sa spása.

 7 Roztrpčoval mnohých kráľov,

Jakuba však potešoval svojimi činmi.

Jeho pamiatka bude navždy požehnaná.

 8 Prešiel judské mestá,

vyhubil z nich bezbožníkov.

Odvrátil hnev od Izraela.

9 Preslávil sa na kraj sveta...

A on zhromaždil všetkých, čo boli roztratení.

 

Víťazstvo nad Apoloniom a Seronom. –  10 Apolonios zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu. 11 Keď sa o tom Júda dozvedel, vytiahol proti nemu, porazil ho a zabil. Aj mnoho ranených padlo, ostatní utiekli. 12 Zmocnili sa však ich koristi. Júda si vzal Apoloniov meč a nosieval ho do boja po všetky dni.

13 Keď sa dopočul Seron, veliteľ sýrskeho vojska, že Júda zhromaždil mužov, zástup verných, ktorí sú pripravení tiahnuť s ním do boja, 14 povedal: „Urobím si meno a preslávim sa v kráľovstve, ak budem bojovať proti Júdovi a jeho prívržencom, ktorí pohrdli kráľovým rozkazom.“ 15 Odhodlal sa teda na útok. Tiahlo s ním aj silné vojsko bezbožníkov, aby mu pomohli pomstiť sa na Izraelitoch.  16 Keď sa priblížili k Bethoronskému priesmyku, Júda im vytiahol s hŕstkou naproti.  17 Ale keď zbadali vojsko, ktoré sa valilo proti nim, povedali Júdovi: „Ako sa budeme môcť pustiť do boja my, hŕstka, proti toľkej presile? A okrem toho sme dnes nevládni; veď sme ešte nič nejedli!“  18 Júda odvetil: „Aj niekoľkí môžu ľahko obkľúčiť mnohých, lebo Bohu nebies je celkom jedno, či vyslobodzuje mnohými alebo iba niekoľkými. 19 Víťazstvo v boji nezávisí od množstva vojska, lebo z neba prichádza sila. 20 Oni idú proti nám plní hlavatosti a pýchy, aby znivočili nás, naše manželky a naše deti a aby nás olúpili. 21 My však bojujeme za svoje životy a zákony. 22 On sám ich rozdrví pred našimi očami. Vy sa ich teda nebojte!“

23 Len čo dohovoril, náhle na nich udrel a Seron bol zničený aj so svojím vojskom. 24 Prenasledovali ho od Bethoronského priesmyku až na rovinu. A padlo z nich na osemsto mužov. Ostatní utiekli na filištínske územie. 25 I začali sa obávať Júdu a jeho bratov a úzkosť doľahla na okolité národy. 26 Jeho meno sa dostalo až ku kráľovi a o Júdových bojoch rozprával celý svet.

 

Lyziáš pripravuje vojnu proti Židom. –  27 Keď kráľ Antiochos dostal správu o týchto udalostiach, vzplanul hnevom. Poslal a pozbieral všetky bojové sily svojho kráľovstva, (zhromaždil) veľmi silné vojsko. 28 Otvoril svoju pokladnicu, dal na celý rok žold svojim oddielom a prikázal im, aby boli pripravení na každú službu. 29 Tu spozoroval, že mu zlata z pokladníc ubudlo a že dôchodky z krajiny sú malé pre odboj a biedu, ktorú spôsobil v krajine tým, že potláčal odveké zvyky. 30 Preto sa obával, že nebude mať dosť, ako už neraz, na výlohy a dary, ktoré rozdával štedrou rukou a hojnejšie než predošlí králi.  31 V tejto veľkej bezradnosti si zaumienil, že vytiahne do Perzie, pričom bude po provinciách vyberať dane, a tak si znovu nahromadí množstvo peňazí.

 32 Zanechal Lyziáša, jedného z najváženejších šľachticov ako správcu kráľovských záležitostí (na území) od rieky Eufrat až po egyptské hranice,  33 a poveril ho výchovou svojho syna Antiocha, kým sa nevráti. 34 Odovzdal mu polovicu vojska aj slonov a dal mu plnú moc, aby konal všetko, čo si zaumienil. Pokiaľ ide o judské a jeruzalemské obyvateľstvo, prikázal mu, 35 aby vyslal proti nim vojsko, žeby bola moc Izraela úplne zlomená, zvyšok Jeruzalema zničený a ich pamiatka z toho mesta vykorenená. 36 Po celom ich území mal osadiť cudzincov a lósom im rozdeliť krajinu.

 37 Kráľ vzal druhú polovicu vojska a roku stoštyridsiateho siedmeho vytiahol zo svojho hlavného mesta Antiochie, prekročil rieku Eufrat a tiahol náhornými krajmi.

 38 Lyziáš vybral Ptolemaia, syna Dorymenesovho, Nikarona a Gorgiáša, udatných to mužov z kráľových dôverníkov,  39 a poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vtiahli do Judska a zničili ho podľa kráľovho rozkazu.  40 Vyrazili teda so všetkou brannou mocou, a keď ta došli, utáborili sa na rovine pri (osade) Emauz.  41 Keď sa o nich dopočuli kupci tej krajiny, vzali si veľmi mnoho striebra a zlata aj sluhov a šli do tábora kupovať Izraelitov za otrokov. Pripojilo sa k nim aj sýrske a filištínske vojsko.

 

Židia sa pripravujú na obranu. –  42 Keď Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo pohromy je stále väčšie a že vojská sa už utáborujú blízko ich územia, a keď sa dozvedeli o kráľovom rozkaze, ktorým nariadil úplnú skazu ľudu, 43 povedali si navzájom: „Postavme sa proti zničeniu svojho ľudu; bojujme za svoj národ a svätyňu!“ 44 Zišli sa dovedna, aby boli pripravení do boja a tiež aby sa modlili a vyprosili si milosrdenstvo a zľutovanie.

 

 45 Jeruzalem bol neobývaný ako pustatina.

Nikto z jeho detí nevchádzal ani nevychádzal:

Pošliapaná bola svätyňa...

Cudzozemci bývali na hrade...

Útulkom bol pre pohanov...

Odňatá bola radosť Jakubovi,

píšťala a citara sa odmlčali.

 

 46 Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy oproti Jeruzalemu, lebo Masfa bývala kedysi miestom modlitby pre Izrael.  47 Postili sa ten deň, obliekli sa do vrecovín, sypali si popol na hlavy a roztrhli si odev.  48 I otvorili Knihu zákona, podobne ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel. 49 Priniesli tam kňazské rúcha, prvotiny a desiatky a povolali nazirejcov, ktorým vypršala lehota. 50 Potom hlasne volali k (Bohu) v nebi: „Čo máme robiť s týmito? Kam ich zaviesť? 51 Tvoja svätyňa je pošliapaná a znesvätená a tvoji kňazi buď žialia, alebo sú pobití. 52 Hľa, pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili! Ty vieš, čo zamýšľajú s nami. 53 Akože budeme môcť obstáť pred nimi, ak nám nepomôžeš ty, Bože?“ 54 Potom zahlaholili na trúbach a zakričali mocným hlasom.

 55 Nato Júda ustanovil vodcov ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov 56 a vyzval tých, čo si práve stavali dom alebo sa ženili, alebo vysádzali vinohrad, ako aj bojazlivcov, aby sa každý vrátil domov, ako hovoril Zákon.

57 Potom sa dalo vojsko do pohybu. Utáborili sa južne od Emauz. 58 Tu prehovoril Júda: „Pripravte sa a bojujte udatne! Ráno sa postavte do boja proti týmto pohanom! Veď sa zišli proti nám, aby zničili nás a našu svätyňu! 59 Lepšie bude, keď zomrieme v boji, akoby sme sa mali dívať na biedu nášho národa a svätyne. 60 Ale nech sa stane tak, ako je (Božia) vôľa na nebi!“

 
3. Pôvodne to bola asi ľudová báseň, ktorú prevzal svätopisec do svojej knihy. Poslednú časť verša, vzhľadom na súvislosť, je lepšie čítať podľa sýrskeho prekladu: „Zdvihol svoj štít proti táboru nepriateľov.“
4. Porov. Gn 49, 9; Nm 23, 24; 2 Sam 1, 23; 17, 10; 1 Krn 12, 8; Am 3, 4.
5 n. Niektorých z nich trestal aj smrťou upálením, napr. Edomčanov (5, 5), obyvateľov Karnaina (5, 44) a Kalistenesa (2 Mach 8, 33).
7. „Jakub“ je tu miesto „Izrael“.
8. Porov. 1, 67; 2, 49; 2 Mach 10, 1. 4.
10. Tento Apolonios je známy ako „najvyšší daňový vyberač“ z 1, 30; 2 Mach 5, 24. – Podľa niektorých bol tento Apolonios veliacim generálom Samárie, ktorého spomína Jozef Flávius (Starožitnosti 12, 7. 1); mohol by to byť, ako niektorí myslia, tiež Apolonios Tarzeov alebo Apolonios Menesteov (2 Mach 3, 5. 7; 4, 4. 21).
16. Seron tiahol pravdepodobne od severu pozdĺž pobrežia k Lydde, odkiaľ zabočil na juhovýchod. Chcel sa dostať do Jeruzalema po známej ceste, ktorá viedla cez bethoronský priesmyk (úzka, kamenistá cesta medzi Dolným – „Bet ʽUr et-tachta“ – a Horným Bethoronom – „Bet ʽUr el-fóka“, asi 5 hodín severozápadne od Jeruzalema; porov. Joz 10, 10 n.; 1 Sam 13, 18; 1 Kr 9, 17).
17. O stravovaní Júdovho mužstva porov. 2 Mach 5, 27.
18 – 22. Júda povzbudzuje do boja poukazom na všemohúcnosť Boha. Porov. 1 Sam 14, 6. – Miesto „On sám“ (v. 22) má Vg „Pán sám“.
27 n. Márnotratnú veľkodušnosť Antiocha Epifanesa spomínajú Polybius (26, 10; 31, 3) a Diodor (31, 16).
31. Porov. 2 Mach 9, 2 n.
32. Za svojho zástupcu v západnej ríši ustanovil svojho dôverníka a bývalého satrapu v Celosýrii Lyziáša. Podľa Vg býva označovaný za kráľovho pokrvného, ale výraz: „anér endokos kai apo genús tés bazileías“ – významný muž z kráľovského rodu – treba brať ako čestný titul, označenie pre najvyššiu kráľovskú šľachtu. Porov. tiež 10, 89.
33. Antiochos zveril Lyziášovi výchovu svojho syna, neskoršie Antiocha V. Eupátora (164 – 162), ako to dosvedčujú tiež Apianus a Polybius. Porov. 6, 17; 7, 2; 2 Mach 13, 1 n.
37. „Náhorné (horné) kraje“ – hornaté kraje Perzie a Médie. Aj Polybius nazýva Perziu a Médiu „hornou“ časťou Sýrie (5, 40. 7). R. 147 Sel. bol medzi jarou 165 a jarou 164 pred Kr.
38. Lyziáš poveril výpravou proti Židom troch Sýrčanov: Ptolemaios, Dorymenesov syn, asi vedúca osobnosť v náboženskej politike Epifanesa (porov. 2 Mach 6, 8; 2, 8), býva stotožňovaný s Ptolemaiom Makronom (2 Mach 4, 45; 10, 12). Kedysi bol ustanovený od Ptolemaia Eupátora (Polybius 27, 12) za egyptského guvernéra na ostrove Cyprus. Ale odpadol od Ptolemaia a pridal sa k Antiochovi Epifanesovi, ktorý ho ustanovil za veliaceho generála Celosýrie a Fenície (2 Mach 8, 8). Jeruzalemský guvernér Filip (2 Mach 5, 22) upozornil Ptolemaia na nebezpečenstvo židovského povstania a tento zas oznámil celú vec Lyziášovi – ako správcovi západnej polovice Sýrskej ríše. Lyziáš pridelil Ptolemaiovi dvoch generálov: Nikanora, Patroklovho syna (2 Mach 8, 9), a Gorgiáša (porov. 2 Mach 8, 9; asi tento Gorgiáš neskoršie vystupuje ako vojvodca v Edomsku a vedie operácie v Jamnii, 1 Mach 5, 59 – 61; 2 Mach 10, 14; 12, 32 – 37). Sám Ptolemaios sa nezúčastnil bojov, všetko ponechal na Nikanora a Gorgiáša. Každý si však počínal na vlastnú päsť.
39. 2 Mach 8, 9 udáva celkový počet vojska len 20 000 mužov. Pravdepodobnejšie je číslo 10 000 pešiakov, ako udáva sýrsky preklad.
40. Vojsko tiahlo cez Feníciu a rozložilo sa pri Emauzoch („Ammaus“, dnes Amuás, 8 km juhozápadne od Bethorona, uprostred cesty z Jafy do Jeruzalema) na Šefelskej rovine, kde sa začína Judské pohorie. Neskoršie sa mesto nazývalo Nikopolis.
41. Podľa 2 Mach 8, 10 pozval sám Nikanor obchodníkov s otrokmi. Miesto „sluhov“ čítajú niektoré rukopisy „povrazov“, potrebných na zväzovanie otrokov. Pripojilo sa aj „sýrske vojsko“, ktoré bolo roztrúsené po menších posádkach v Palestíne. Porov. 1, 36; 2, 44; 2 Mach 8, 6.
42 – 44. Porov. 2 Mach 8, 12 – 23.
45. „Jakub“ je tu miesto „Izrael“. – Zvuk „píšťaly a citary“ bol prejavom pokoja a radosti. Porov. Jer 30, 19; 31, 4; Zach 8, 5.
46. Masfa, známa zo Samuelových čias (1 Sam 7, 5 n.), dnes Nebi Samuil, 10 km severovýchodne od Jeruzalema. Porov. Joz 18, 26; Sdc 20, 1 n.; 1 Kr 15, 22. Podľa niektorých stála Masfa na pahorku Tell en-Nasbe, severozápadne od er-Rám a severne od Jeruzalema.
47. Porov. 2 Sam 13, 19; Est 4, 1. 3; Jer 6, 26; Nár 2, 10 a iné.
48. Najpravdepodobnejší zmysel: Pre istotu sa pýtali aj Svätého písma, či im bude Boh pomáhať. Bezmyšlienkovite otvorili knihu Svätého písma a to miesto, ktoré sa im práve otvorilo, pokladali za Božiu odpoveď. (Porov. tiež 2 Mach 8, 23.)
55. Organizácia vojska, zadelenie bojovníkov do riadnych vojenských útvarov, je podmienka pravidelného boja, ktorý zamýšľal viesť Júda proti nepriateľom. Porov. Nm 31, 14. 48. 52; Ex 18, 21 – 26; Dt 1, 15. – O rozdelení Júdovho vojska porov. 2 Mach 8, 22. Jedna správa sa doplňuje druhou.
Prvá kniha Machabejcov