Druhá kniha kráľov

11 Atália v Judsku. Nastolenie Joasa. – ¹ Keď Ochoziášova matka Atália videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila celý kráľovský rod. ² Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spolu s jeho dojkou zo spálne spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a schovala ho pred Atáliou, takže nezomrel. ³ Bol s ňou schovaný v chráme šesť rokov, kým Atália panovala nad krajinou.

 ⁴ Na siedmy rok dal Jojada zavolať veliteľov stotín, Karov a štítonoscov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu, uzavrel s nimi dohodu, dal im prisahať na Pánov chrám a ukázal im kráľovho syna.  ⁵ Potom im rozkázal: „Budete robiť toto: Tretina z vás, ktorí prichádzate v sobotu a držíte stráž, bude pri kráľovskom paláci, ⁶ tretina bude v bráne Súr a tretina v bráne za štítonoscami a budete sa striedať na stráži pri dome. ⁷ Dva oddiely z vás, všetci, ktorí v sobotu odchádzate, budú držať stráž v Pánovom chráme pri kráľovi. ⁸ Zomknite sa okolo kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do vašich radov, treba ho zabiť! A buďte s kráľom, kdekoľvek pôjde.“ ⁹ Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov i tých, čo v sobotu prichádzali, i tých, čo v sobotu odchádzali, išli ku kňazovi Jojadovi ¹⁰ a kňaz dal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom chráme.  ¹¹ A keď sa štítonosci, každý so zbraňou v ruke, postavili od pravej strany chrámu až po jeho ľavú stranu medzi oltár a chrám okolo kráľa,  ¹² vyviedol kráľovho syna, položil naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa a pomazali ho. Pritom tlieskali rukami a volali: „Nech žije kráľ!“

¹³ Keď Atália počula volanie ľudu, išla k ľudu do Pánovho domu  ¹⁴ a videla, že kráľ stojí pri stĺpe, ako je obyčaj, velitelia a trubači sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach. Nato si Atália roztrhla rúcho a volala: „Zrada! Zrada!“ ¹⁵ Ale Jojada rozkázal veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska: „Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!“ Kňaz totiž povedal: „Nech ju nezabijú v Pánovom dome!“ ¹⁶ Položili na ňu ruky, a keď prešla cez Konskú bránu kráľovského paláca, tam ju usmrtili.

¹⁷ Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Pánom a medzi kráľom a ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež medzi kráľom a ľudom. ¹⁸ Nato všetok vidiecky ľud vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. Potom kňaz postavil stráž k Pánovmu chrámu, ¹⁹ pojal veliteľov stotín, karov a štítonoscov a všetok vidiecky ľud a odprevadili kráľa z Pánovho chrámu. Išli cez Bránu štítonoscov do kráľovského paláca a tam si sadol na kráľovský trón. ²⁰ Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. – Atáliu usmrtili mečom v kráľovskom paláci. Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.