Druhá kniha kráľov

Druhá kniha kráľov

8 Elizeus a Sunamitka. – Elizeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: „Zober sa, choď ty aj tvoja rodina a bývaj v cudzine, kde to bude možné, lebo Pán zavolal hlad, ktorý postihne krajinu na sedem rokov.“ Žena sa vybrala a urobila podľa slova Božieho muža. Odišla ona aj jej rodina a na sedem rokov sa usadila v krajine Filištíncov.  3 Po uplynutí siedmich rokov sa žena vrátila z krajiny Filištíncov a dovolávala sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. Kráľ práve hovoril Giezimu, sluhovi Božieho muža: „Porozprávaj mi všetky veľké veci, ktoré urobil Elizeus!“ A keď rozprával kráľovi, ako vzkriesil mŕtveho, vkročila žena, ktorej syna vzkriesil, dovolávať sa u kráľa svojho domu a svojho poľa. A Giezi povedal kráľovi: „Môj kráľovský pane, toto je tá žena a toto je jej syn, ktorého Elizeus vzkriesil.“ Kráľ sa opýtal ženy a ona mu to porozprávala. Potom jej kráľ dal komorníka a povedal: „Vráť jej všetko, čo je jej, aj úžitok z poľa odo dňa, čo opustila krajinu, až doteraz.“

 

Elizeus a Hazael. – Elizeus prišiel do Damasku, kde bol aramejský kráľ Benadad chorý. Oznámili mu: „Boží muž prišiel sem.“  8 Kráľ povedal Hazaelovi: „Vezmi so sebou dar, choď v ústrety Božiemu mužovi a jeho prostredníctvom sa spýtaj Pána, či sa uzdravím z tejto choroby!“ Hazael mu išiel v ústrety a vzal sebou dary, rozličné vzácnosti Damasku, bremeno na štyridsať tiav. Keď došiel k nemu, pristúpil a vravel: „Tvoj syn, aramejský kráľ Benadad ma poslal k tebe s odkazom: Uzdravím sa z tejto choroby?“  10 Elizeus mu odpovedal: „Choď, povedz mu: Áno, uzdravíš sa! Ale Pán mi zjavil, že naisto zomrie.“ 11 Potom mu stŕpla tvár, bol krajne rozrušený, a Boží muž plakal. 12 Hazael sa spýtal: „Prečo plače môj pán?“ Odpovedal: „Preto, že viem, koľko zla narobíš synom Izraela. Ich pevnosti vypáliš, ich junákov pobiješ mečom, ich nemluvňatá roztrieskaš a ich ťarchavé ženy rozpáraš.“ 13 Hazael však odpovedal: „Je azda tvoj sluha taký pes, žeby urobil takúto hroznú vec?“ Ale Elizeus povedal: „Pán mi ťa ukázal ako aramejského kráľa.“ 14 Odišiel od Elizea, a keď prišiel k svojmu pánovi, on sa ho pýtal: „Čo ti povedal Elizeus?“ Odvetil: „Vravel mi, že sa uzdravíš.“ 15 Na druhý deň vzal prikrývku, namočil ju do vody a rozprestrel mu ju na tvár, a tak zomrel. Kráľom sa namiesto neho stal Hazael.

 

Judský kráľ Joram. – 16 V piatom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, za judského kráľa Jozafata, stal sa judským kráľom Joram, syn kráľa Jozafata. 17 Mal tridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a osem rokov kraľoval v Jeruzaleme. 18 Kráčal po ceste izraelských kráľov, ako robil Achabov rod, lebo mal za manželku Achabovu dcéru; robil teda, čo sa Pánovi nepáči.  19 Ale Pán nechcel zničiť Judsko pre svojho sluhu Dávida, ako mu prisľúbil, že dá jemu a jeho synom po všetky dni lampu. 20 Za jeho dní sa Edomsko vymanilo spod nadvlády Judska; ustanovili si vlastného kráľa.  21 Joram prešiel do Seiry a všetky vozy s ním. V noci vstal a zaútočil na Edomčanov, ktorí obkolesovali jeho i veliteľov vozov, lenže ľud ušiel do svojich stanov.  22 Tak sa Edom vymanil spod nadvlády Judska až po dnešný deň. Vtedy, v tom istom čase, odpadla aj Libna.

23 Ostatok Joramových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov judských kráľov. 24 Potom sa Joram uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.

 

Judský kráľ Ochoziáš. – 25 V dvanástom roku izraelského kráľa, Achabovho syna Jorama, sa stal kráľom Ochoziáš, syn judského kráľa Jorama.  26 Ochoziáš mal dvadsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atália, dcéra izraelského kráľa Omriho. 27 Chodil po ceste Achabovho rodu a robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, veď bol zaťom Achabovho domu. 28 S Achabovým synom Joramom išiel do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramotu v Galaáde, ale Aramejci Jorama porazili. 29 Kráľ Joram sa vrátil do Jezreelu, aby sa vyliečil z rán, ktoré mu zasadili Aramejčania v Ramote, keď bojoval proti aramejskému kráľovi Hazaelovi. A judský kráľ, Joramov syn Ochoziáš, išiel dolu do Jezreela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý.

 
3. Kým bola Sunamitka preč, ktosi sa zmocnil jej domu a poľa, takže sa musela u kráľa dožadovať svojho práva.
8. Hazael nebol zákonitý následník trónu, ale akýsi vysoký hodnostár.
10. Elizeovo uistenie, že sa uzdraví, mohla diktovať túžba nenastrašiť chorého, alebo zodpovedalo pravde, lebo Benadad nezomrel na chorobu, lež Hazael ho udusil.
19. Porov. 1 Kr 11, 36.
21. Seira je es-Zuwéra, juhozápadne od Mŕtveho mora.
22. Poloha Libny podnes nie je určená. Ležala blízo Lachišu, dnešného Tell-el-Hasi (Joz 10, 31; 2 Kr 19, 8 = Iz 37, 8). – Až po dnešný deň – rozumie sa: do čias písania tejto knihy.
26. Atália bola vnučka Omriho, porov. v. 18. Oba príbuzenské pomery – „dcéra“ i „vnučka“ – označuje hebrejčina tým istým slovom.
Druhá kniha kráľov