Druhá kniha kráľov

Druhá kniha kráľov

3 Izraelský kráľ Joram. – Achabov syn Joram sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku judského kráľa Jozafata a kraľoval dvanásť rokov. Robil, čo sa Pánovi nepáči, ale nie tak ako jeho otec a matka, lebo odstránil Bálove pomníky, ktoré porobil jeho otec. Lipol však k hriechu Nabatovho syna Jeroboama, ktorým zviedol na hriech Izrael; od toho sa nevzdialil.

 4 Moabský kráľ Mesa mal chov dobytka a dodával izraelskému kráľovi stotisíc baránkov a vlnu zo stotisíc baránkov. Ale keď Achab zomrel, odpadol moabský kráľ od izraelského kráľa. Preto kráľ Joram vyšiel v ktorýsi deň zo Samárie a zvolal celý Izrael.  7 Potom poslal k judskému kráľovi Jozafatovi s odkazom: „Moabský kráľ odpadol odo mňa. Pôjdeš so mnou do boja proti Moabsku?“ Odpovedal: „Pôjdem! Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone sú ako tvoje kone.“  8 Pýtal sa tiež: „Ktorou cestou pôjdeme?“ Odpovedal: „Smerom cez Edomskú púšť.“ Izraelský kráľ, judský kráľ a edomský kráľ sa teda vybrali. Keď už išli sedem dní okľukou, tábor a dobytok, ktorý išiel za nimi, nemal vody. 10 Vtedy povedal izraelský kráľ: „Beda! Lebo Pán vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moabska.“  11 Ale Jozafat sa spýtal: „Nie je tu Pánov prorok? Jeho prostredníctvom by sme sa dopýtali Pána.“ Ktorýsi zo sluhov izraelského kráľa povedal: „Je tu Safatov syn Elizeus, ktorý lieval Eliášovi vodu na ruky.“ 12 Nato Jozafat povedal: „U neho je Pánovo slovo!“ Izraelský kráľ Jozafat a edomský kráľ zostúpili teda k nemu.

13 Ale Elizeus povedal izraelskému kráľovi: „Čo ja mám s tebou? Choď si k prorokom svojho otca a svojej matky!“ Izraelský kráľ mu však povedal: „Nie! Vyvolal týchto troch kráľov Pán, aby ich vydal do ruky Moabska?“ 14 Elizeus odpovedal: „Ako žije Pán zástupov, v službách ktorého stojím, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jozafata, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel.  15 Teraz mi však priveďte citaristu!“ A keď citarista hral, zniesla sa naň Pánova ruka. 16 I povedal: „Toto hovorí Pán: Narobte v tomto údolí veľa jám. 17 Lebo toto hovorí Pán: Neuvidíte vietor, ani dážď neuvidíte, a predsa sa toto údolie naplní vodou; budete môcť piť aj vy, aj vaše poťahy a dobytok. 18 Ale Pánovi sa to vidí málo: aj Moabčanov vydá do vašej ruky. 19 Spustošíte každé opevnené mesto (každé vybranejšie mesto), vytnete každý úrodný strom, zasypete každý vodný prameň a každú úrodnú roľu pokazíte skalami.“  20 A ráno, keď sa prinášala obeta, smerom od Edomu sa privalila voda; krajina sa zaplnila vodou.

21 Keď sa všetci Moabčania dopočuli, že králi vystupujú proti nim do boja, zvolali každého ako-tak bojaschopného a postavili sa na hranicu.  22 Keď ráno vstali, slnko práve vychádzalo nad vodou a Moabčania videli vodu pred sebou červenú ako krv 23 a vraveli: „To je krv! Králi bojovali proti sebe a vzájomne sa pobili. Tak teraz, Moab, na korisť!“ 24 Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraeliti sa zdvihli a tak udreli na Moabčanov, že utiekli pred nimi. Potom šli za nimi a bili Moabčanov.  25 Mestá pustošili, na každú úrodnú roľu hodil každý svoj kameň, až bola zahádzaná, všetky vodné pramene zasýpali a každý úrodný strom vyťali, až ostal už iba Kír Charošet, ten však obkolesili prakovníci a dobýjali ho. 26 Keď moabský kráľ videl, že ho v boji premohli, vzal so sebou sedemsto mužov s vytaseným mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi, ale nevládal.  27 Preto vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal namiesto neho kraľovať, a obetoval ho na múre ako celopal. Vtedy vypukol proti Izraelu veľký hnev, takže odtiahli od neho a vrátili sa do (svojej) krajiny.

 

 
4. Moabského kráľa Mesu poznáme dnes už nielen z Biblie, ale aj z jeho nápisu, ktorý sa nám zachoval na stĺpe nájdenom v roku 1868 v Dibone. Stĺp je dnes v Louvri v Paríži. Mesa sa v nápise chváli víťaznými bojmi proti Izraelitom. – Moabčanov podrobil Dávid, ale po rozpadnutí ríše sa oslobodili. Omri ich zas urobil poplatníkmi, ale už za Achaba sa vzbúrili, keď bol zaneprázdnený vojnami s Aramejčanmi. Joram sa zas pomocou judského kráľa Jozafata usiluje podrobiť si ich. – Na nápise spomína Mesa aj svoje dobytkárstvo.
7. Porov. 1 Kr 22, 4.
8. Spojenie s Jozafatom malo práve tú strategickú výhodu, že mohli Moabsko napadnúť od juhu, od Edomských stepí. Izraelský kráľ sám by mohol podniknúť útok len od severu, ale tam mal Mesa mocné pevnosti.
11. „Lieval Eliášovi vodu na ruky“, t. j. bol Eliášovým služobníkom.
15. Elizeus prichádza do prorockého vytrženia pri zvukoch hudby (porov. 1 Sam 10, 5).
20. O rannej obete porov. Lv 6, 9 n.
22. Pri rannom slnku vyzerala voda zďaleka červenou. Moabčania ani nepomysleli na to, že by to mohla byť voda, veď nebolo obdobie dažďa.
25. Mesto Kír Charošet je asi dnešné El-Kerak pri rieke Sared.
27. Mesov prvorodený syn už musel byť dospelý. Verš možno i tak rozumieť, že sa Izraeliti zhrozili nad ľudskou obetou, ktorá im bola zakázaná, preto odtiahli od mesta. Ale pravdepodobnejšie je, že vo vojsku spojených kráľov vypukla nejaká pohroma, možno mor, a nábožensky nevzdelané a modlárske vojsko Izraelitov to pripisovalo Kamošovi, bohu Moabčanov, ktorý sa takto odmeňuje Moabčanom za ľudskú obetu. Preto odišli z Kír Charošetu a Mesa sa mohol v nápise chváliť, že ho Kamoš zachránil od všetkých kráľov.
Druhá kniha kráľov