Druhá kniha kráľov

Druhá kniha kráľov

22 Kráľ Joziáš. –  1 Joziáš mal osem rokov, keď začal kraľovať, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Idida, dcéra Hadaiáša z Baskatu. Robil, čo sa páči Pánovi, išiel celkom po ceste svojho otca Dávida a neodklonil sa ani napravo, ani naľavo. V osemnástom roku kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Safana, syna Asliáša, syna Mesulama, do Pánovho chrámu s odkazom:  4 „Choď k veľkňazovi Helkiášovi, nech vysype peniaze prinesené do Pánovho chrámu, ktoré nazbierali strážcovia prahu od ľudu, a nech ich odovzdá dielovedúcim, ktorí majú dozor v Pánovom chráme. Oni nech ich dajú robotníkom, ktorí sú v Pánovom chráme a opravujú poruchy Pánovho chrámu, tesárom, staviteľom, murárom a nech zaopatria drevo a tesaný kameň na opravu chrámu! 7 Ale nech s nimi neúčtujú odovzdané peniaze, lebo oni robia poctivo!“

 8 Vtedy povedal veľkňaz Helkiáš pisárovi Safanovi: „Našiel som Knihu zákona v Pánovom chráme.“ Helkiáš knihu odovzdal Safanovi a on ju prečítal. Potom išiel pisár Safan ku kráľovi a podal kráľovi správu: „Tvoji sluhovia vysypali peniaze, ktoré boli v chráme, a odovzdali ich dielovedúcim, čo majú dozor v Pánovom chráme.“ 10 A pisár Safan oznámil kráľovi: „Kňaz Helkiáš mi dal knihu.“ A Safan ju čítal pred kráľom. 11 Keď kráľ počul slová Knihy zákona, roztrhol si rúcho. 12 A kráľ rozkázal kňazovi Helkiášovi, Safanovmu synovi Achikamovi, Michovmu synovi Achoborovi, pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi Asaiášovi: 13 „Choďte a dopytujte sa za mňa, za ľud a za celé Judsko Pána o obsahu tejto nájdenej knihy. Lebo je veľký Pánov hnev, ktorý sa roznietil proti nám, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy, aby robili podľa toho, čo je v nej predpísané.“

14 Kňaz Helkiáš, Achikam, Achobor, Safan a Asaiáš išli k prorokyni Holde, manželke Seluma, syna Tekuu, syna Araása, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme v druhom okrese. Keď s ňou hovorili, 15 odpovedala im: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 16 Toto hovorí Pán: Veru, ja privediem nešťastie na toto miesto a na jeho obyvateľov; všetko to, čo stojí v knihe, ktorú čítal kráľ Júdu. 17 Pretože opustili mňa a pálili tymian iným bohom, aby ma popudzovali každým činom svojich rúk, vzbĺkne môj hnev proti tomuto miestu a nevyhasne. 18 Kráľovi Judska, ktorý vás poslal dopytovať sa u Pána, povedzte: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: 19 Pretože zmäklo tvoje srdce, keď si počul tie slová, a pokoril si sa pred Pánom, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že bude pusté a prekliate; že si si roztrhol rúcho a plakal si predo mnou, aj ja som (ťa) vyslyšal, hovorí Pán. 20 Preto ťa ja vezmem k tvojim otcom, v pokoji sa dostaneš do svojho hrobu a tvoje oči neuvidia všetko to nešťastie, ktoré ja privediem na toto miesto.“ A zopakovali to kráľovi.

 
1. Baskat ležal podľa Joz 15, 39 na území kmeňa Júda.
4. Peniaze bolo treba vysypať z debny, do ktorej ich ľudia hádzali, porov. 12, 10 n.
8 n. „Kniha zákona“, nazývaná aj „Knihou zmluvy“ (23, 2. 21), je Kniha Deuteronómium (Piata kniha Mojžišova), a to najmenej jej legislatívna časť, ktorej zákony a nariadenia určia následnú náboženskú reformu kráľa Joziáša. Ide o starý dokument o zmluve s Jahvem, ktorý bol zredigovaný v nadväznosti na Ezechiášovu náboženskú reformu (18, 4) a neskôr za vlády bezbožného Manassesa, ktorý krajinu zaviedol do modlárstva, bol ukrytý, stratil sa alebo sa naň zabudlo. – Bližšie o najstarších dokumentoch – prameňoch kníh Starého zákona pozri v úvode k týmto knihám.
Druhá kniha kráľov