Druhá kniha kráľov

Druhá kniha kráľov

15 Judský kráľ Azariáš. – V dvadsiatom siedmom roku izraelského kráľa Jeroboama sa stal kráľom Azariáš, syn judského kráľa Amasiáša. Mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema. 3 Robil, čo sa páči Pánovi, všetko tak, ako robil jeho otec Amasiáš. Len výšiny neodstránil, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.  5 Ale Boh ranil kráľa, ostal až do dňa svojej smrti malomocný, býval v dome v ústraní a kráľov syn Joatam spravoval dom a súdil ľud krajiny.

6 Ostatok Azariášových dejín, všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov judských kráľov. 7 Potom sa Azariáš uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joatam.

 

Izraelskí králi Zachariáš, Selum, Manahem, Fakeiáš a Pekach. – V tridsiatom ôsmom roku judského kráľa Azariáša sa v Samárii stal na šesť mesiacov kráľom nad Izraelom Jeroboamov syn Zachariáš. Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robili jeho otcovia. Neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.  10 Sprisahal sa proti nemu Jábesov syn Selum, zranil ho v Jeblaáme a zabil a stal sa namiesto neho kráľom.

11 Ostatok Zachariášových dejín je napísaný k Knihe letopisov izraelských kráľov.  12 To je Pánovo slovo, ktoré povedal Jehuovi: „Tvoji synovia budú po štvrté pokolenie sedieť na tróne Izraela.“ Tak sa aj stalo.

 13 Jábesov syn Selum sa stal kráľom v tridsiatom deviatom roku judského kráľa Oziáša a kraľoval v Samárii jeden mesiac.  14 Vtedy pritiahol Manahem, Gadiho syn z Tersy, a prišiel do Samárie. V Samárii poranil a zabil Jábesovho syna Seluma a stal sa namiesto neho kráľom.

15 Ostatok Selumových dejín a sprisahanie, ktoré osnoval, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.  16 Vtedy spustošil Manahem Tafuu a všetko, čo bolo v nej, i jej okolie až do Tersy, lebo mu neotvorili. Spustošil ju a všetky ťarchavé ženy v nej dal rozpárať.

17 V tridsiatom deviatom roku judského kráľa Azariáša sa v Samárii stal na desať rokov kráľom nad Izraelom Gadiho syn Manahem. 18 Robil, čo sa Pánovi nepáči, po všetky svoje dni sa neodklonil od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.  19 Do krajiny prišiel asýrsky kráľ Fúl. Manahem dal Fúlovi tisíc hrivien striebra, aby mu pomáhal udržať si v rukách kráľovstvo. 20 Aby toto striebro mohol Manahem dať asýrskemu kráľovi, vyrubil ho Izraelitom, na každého zámožného päťdesiat šeklov na jedného muža. Nato sa asýrsky kráľ vrátil a nezdržoval sa v krajine.

21 Ostatok Manahemových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 22 Potom sa Manahem uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Fakeiáš.

23 V päťdesiatom roku judského kráľa Azariáša sa v Samárii stal na dva roky kráľom nad Izraelom Manahemov syn Fakeiáš. 24 Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.  25 Sprisahal sa proti nemu Romeliášov syn Pekach, jeho pobočník, poranil ho v Samárii na veži kráľovského paláca s Argobom a Ariom – bolo s ním tiež päťdesiat mužov z Galaádu –, zabil ho a stal sa namiesto neho kráľom.

26 Ostatok Fakeiášových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

27 V päťdesiatom druhom roku judského kráľa Azariáša sa v Samárii stal na dvadsať rokov kráľom nad Izraelom Romeliášov syn Pekach. 28 Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.  29 V dňoch izraelského kráľa Pekacha prišiel asýrsky kráľ Tiglatpilésar a zaujal Ijon, Abel-Beth-Maáchu, Janoe, Kádeš, Asor, Galaád, Galileu, celé územie Neftaliho a odviedol ich do zajatia do Asýrska.  30 Proti Romeliášovmu synovi Pekachovi osnoval sprisahanie Osé, syn Elu, poranil ho a zabil a stal sa namiesto neho kráľom v dvadsiatom roku Oziášovho syna Joatama.

31 Ostatok Pekachových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

 

Judský kráľ Joatam. –  32 V druhom roku izraelského kráľa Pekacha, Romeliášovho syna, stal sa kráľom Joatam, syn judského kráľa Oziáša. 33 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jerusa, dcéra Sadoka. 34 Robil, čo sa páči Pánovi, robil všetko, čo robieval jeho otec Oziáš.  35 Len výšiny neodstránil, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. On postavil Hornú bránu Pánovho domu.

36 Ostatok Joatamových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov judských kráľov.  37 V tých dňoch začal Pán posielať proti Júdovi aramejského kráľa Rasina a Romeliášovho syna Pekacha. 38 Potom sa Joatam uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achaz.

 
5. O príčine kráľovho malomocenstva pozri 2 Krn 26, 16 n. Ako kráľa ho nevyobcovali za mesto medzi ostatných malomocných; býval oddelený od ľudí, pravdepodobne v osobitnom dome.
10. O Jeblaáme pozri 9, 27. Miesto „v Jeblaáme“ má dnešný (neistý!) hebrejský text a Vulgáta „verejne“.
12. Porov. 10, 30.
13. Oziáš je Azariáš. Pozri pozn. k 14, 21. Preklady (LXX, Vg) tu čítajú „Azariáš“.
14. O Terse pozri 1 Kr 14, 17.
16. Tafua (Tappuach): na rozhraní území Efraima a Manassesa. O Tafse (Vg a dnešný hebrejský text) tu nemôže byť reč, tá ležala pri Eufrate.
19. Pod menom Fúl bol v Babylonii kráľom asýrsky kráľ Tiglatpilésar III. Tu spomínaná výprava bola v roku 738 a Tiglatpilésar aj na svojich nápisoch spomína „Manahema zo Samárie“.
25. Argob a Arie boli azda Pekachovi pobočníci a pomáhali mu pri vzbure.
29. Bol to Tiglatpilésar III., ktorého si proti Aramejčanom a Izraelitom zavolal na pomoc judský kráľ Achaz. Podľa klinopisných nápisov tiahol Tiglatpilésar na západ v rokoch 734, 733 a 732. – Ijon pozri 2 Sam 24, 6; 1 Kr 15, 20. – Abel-Bet-Maácha pozri 2 Sam 20, 14, porov. 1 Kr 15, 20. – Janoe, dnes Janúh, je 11 km východne od Týru. – Kádeš je 10 km severne od Meromského jazera. – Asor pozri Joz 11, 1.
30. Posledná časť verša nepatrí do textu. Veď podľa v. 33 panoval Joatam len 16 rokov, aj to asi 14 rokov len ako zástupca malomocného otca Azariáša, samostatne vládol len asi dva roky.
32. O Oziášovi pozri pozn. k v. 13 a k 14, 21.
35. Horná chrámová brána bola na severnej strane. Spomína sa aj v Ez 9, 2.
37. Toto boli len začiatky nepriateľstiev. Vojna, nazývaná sýrsko-efraimská vojna, začala zúriť až za čias Joatamovho nástupcu Achaza. Rasin bol posledný aramejský kráľ.
Druhá kniha kráľov