Druhá kniha Samuelova

 

Druhá kniha Samuelova

Dávid kráľom nad Júdom v Hebrone, 1 – 4

 

1 Smútok za Šaulom a Jonatánom. – 1 Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu.  2 Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. 3 Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Z tábora Izraelitov som ušiel.“ 4 Dávid sa ho opýtal: „Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!“ Odpovedal: „Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán.“  5 Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: „Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?“ 6 Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: „Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali. 7 Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: »Tu som.« 8 Opýtal sa ma: »Kto si?« Povedal som mu: »Som Amalekita!« 9 I povedal mi: »Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat, ale život je vo mne celý.« 10 Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku, ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!“

11 Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci muži, ktorí boli pri ňom. 12 Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

 13 Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: „Odkiaľ si?“ Odpovedal: „Som syn chránenca Amalekitu.“ 14 A Dávid mu povedal: „Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?“ 15 Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: „Pristúp a vrhni sa naňho!“ On ho zrazil tak, že zomrel.  16 A Dávid mu hovoril: „Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: »Ja som zabil Pánovho pomazaného.«“

 17 A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom.  18 A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých:

19 Izrael! Ozdoba

na tvojich vŕškoch je zabitá!

Ako padli hrdinovia!

 

 20 Neoznámte to v Géte,

na uliciach Askalona nehláste,

nech sa dcéry Filištíncov netešia,

nech nejasajú dcéry pohanov.

 

 21 Vrchy Gelboe,

nech nie je na vás dážď ani rosa,

ani polia prvotín!

Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov.

Šaulov štít, ten nebol pomazaný olejom,

 22 (lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov.

 

Jonatánov luk sa nevrátil nazad

a Šaulov meč sa nevrátil naprázdno.

23 Šaul a Jonatán, milí, spanilí,

nerozišli sa v živote ani v smrti.

Boli rýchlejší ako orly, udatnejší než levy.

 

24 Dcéry Izraela, zaplačte nad Šaulom,

veď vás skvostne do purpuru obliekal,

na šat pripínal vám zlaté ozdoby!

 

25 Ako padli hrdinovia

uprostred boja!

Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!

 

 26 Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán,

veľmi si mi bol milý.

Tvoja láska bývala mi vzácnejšia

ako láska žien.

(Ako matka jedináčka miluje,

tak som ja miloval teba.)

 27 Ako padli hrdinovia,

zahynuli nástroje boja!

 

 

2. Roztrhnutý odev a prachom alebo popolom posypaná hlava boli znakom smútku a pokánia.
5. Z 1 Sam 31 vieme, že správa Amalekitu je nepravdivá. Chce si získať Dávidovu priazeň, preto tvrdí, že on zabil jeho nepriateľa.
13. „Chránenci“ boli cudzinci, ktorí sa usadili medzi Izraelitmi, prijali ich náboženstvo, boli pod ich ochranou a požívali určité práva. V helénskych časoch sa nazývali prozelyti.
16. T. j. sám si zodpovedný za svoju smrť.
17. Táto elégia je po básnickej stránke jedna z najkrajších básní Starého zákona. Nemá síce priamo náboženský obsah, ale svedčí o šľachetnom Dávidovom zmýšľaní. Jej osnova je dosť porušená.
18. Prekladáme podľa LXX. Hebr. a Vg čítajú: „Treba naučiť synov Izraela kušu.“ Slovo kuša pôsobí v tomto súvise výkladu veľké ťažkosti a rozličné pokusy meniť text nevedú k cieľu. Možno, že nadpis celej piesne bol „Kuša“ (porov. v. 22). – Kniha spravodlivých sa spomína aj v Joz 10, 13. Bola to asi zbierka básní, ale nič bližšie o nej nevieme.
20. „Dcéry pohanov“ zneje doslovne: „dcéry neobrezancov“.
21. Výraz „polia prvotín“ robí ťažkosti. Možno to rozumieť tak, že kopce budú také neúrodné, že sa ani prvotiny na nich neurodia. – I tak by bolo možno preložiť: „Vy polia prvotín“, azda v tom zmysle, že na nich padol za obeť prvý kráľ Izraela. Niektorí menia znenie a čítajú: „Vy polia smrti“ alebo „Vy polia klamné.“
22. Pred bojom si bojovníci pomazali štíty olejom (Iz 21, 5). Šaulov štít bol pomazaný krvou a tukom padlého kráľa. – Predtým bývali Šaul a Jonatán úspešní bojovníci a neustupovali.
26. Slová v zátvorkách dokladá len Vg.
27. „Nástroje boja“ boli padlí hrdinovia.
  Druhá kniha Samuelova