Druhá kniha Samuelova

Druhá kniha Samuelova

  1. Dozvuky vzbury. – 1 Náhodou tam bol naničhodný človek, Bochriho syn, Benjamínec menom Seba. Ten zatrúbil na trúbe a volal:

„Nemáme podielu na Dávidovi

a nemáme čiastku na synovi Izaiho.

Každý do svojho stanu, Izrael!“

2 Nato všetci Izraeliti odstúpili od Dávida k Sebovi, synovi Bochriho. Júdovci sa však pridŕžali svojho kráľa od Jordánu až po Jeruzalem.  3 Keď kráľ Dávid došiel domov do Jeruzalema, vzal desať vedľajších žien, ktoré zanechal strážiť dom, a dal ich do väzenia. Zaopatrenie im dal, ale sa k nim nepriblížil. Boli zatvorené až do dňa svojej smrti ako vdovy zaživa.

 4 Potom kráľ povedal Amasovi: „Zvolaj mi Júdovcov! Tri dni a buď tu!“  5 Amasa išiel zvolať Júdu, ale prekročil lehotu, ktorú mal určenú. 6 Vtedy povedal Dávid Abisaimu: „Teraz nám Bochriho syn Seba spôsobí väčšie nešťastie ako Absolón. Preto si vezmi sluhov svojho pána a prenasleduj ho, ináč si nájde opevnené mestá a unikne našim očiam.“  7 I vyrazili za ním Joabovi muži, Kereťania a Feleťania a všetci hrdinovia. Vytiahli z Jeruzalema prenasledovať Bochriho syna Sebu.  8 Keď boli pri veľkej skale, ktorá je v Gabaone, išiel Amasa pred nimi. Joab bol oblečený do priliehavých šiat a pod nimi mal opásaný meč, ktorý mu na páse visel v pošve, ale ľahko sa vyťahoval. 9 Vtedy Joab povedal Amasovi: „Vedie sa ti dobre, brat?“ Pritom Joab pravou rukou chytil Amasovu bradu, aby ho pobozkal. 10 Ale Amasa si nevšimol meč, ktorý mal Joab v ruke, a vrazil mu ho do brucha, takže mu vylial vnútornosti na zem a ten zomrel. Ani mu úder nezopakoval a zomrel. Potom Joab a jeho brat Abisai prenasledovali Bochriho syna Sebu.  11 Jeden z Joabových mužov ostal pri ňom stáť a volal: „Kto má rád Joaba a kto patrí Dávidovi: Za Joabom!“ 12 Amasa však ležal zakrvavený prostred cesty. Keď ten muž videl, že sa celé vojsko zastavuje, odvliekol Amasu z cesty na pole a prehodil cez neho plášť, lebo každý, kto ho zazrel, keď k nemu došiel, zastal.

13 Keď bol odstránený z cesty, išlo celé mužstvo za Joabom prenasledovať Bochriho syna Sebu.  14 On prešiel cez všetky izraelské kmene do Abel-Bet-Maáchy a všetci Bochriti sa zhromaždili a išli za ním.  15 I prišli a obliehali ho v Abel-Bet-Maáche; zdvihli proti mestu násyp. Stál až pri múre. A všetko vojsko, ktoré bolo s Joabom, sa pokúšalo múr zboriť. 16 Vtedy akási múdra žena volala z mesta: „Čujte, čujte! Povedzte Joabovi: »Pristúp sem, chcem sa s tebou zhovárať!«“ 17 I priblížil sa k nej a žena sa spýtala: „Ty si Joab?“ Odpovedal: „Ja.“ I povedala mu: „Počuj slová svojej služobnice!“ Odpovedal: „Počúvam.“  18 A vravela toto: „Kedysi hovorievali: »Kto sa dopytuje, dopytuje sa v Abele a dosiahne úspech.« 19 Či nie ja dávam pravdivú odpoveď v Izraeli? Ty chceš zabiť mesto a matku v Izraeli! Prečo chceš znivočiť Pánovo dedičstvo?“ 20 Joab odpovedal: „Ani zďaleka! Nijako nechcem zničiť, nechcem zahubiť. 21 Vec sa nemá tak, ale akýsi muž z Efraimského pohoria, menom Seba, syn Bochriho, zdvihol ruku proti kráľovi Dávidovi. Vydajte jeho samého, tak odídem od mesta!“ A žena povedala Joabovi: „Hľa, jeho hlavu ti vyhodia cez múr!“ 22 Žena potom išla vo svojej múdrosti za všetkým ľudom, Bochriho synovi Sebovi sťali hlavu a hodili ju Joabovi. On zatrúbil na trúbu a roztratili sa od mesta, každý do svojho stanu. Joab sa však vrátil do Jeruzalema ku kráľovi.

 23 Joab bol nad celým izraelským vojskom. Jojadov syn Banaiáš bol nad Kereťanmi a Feleťanmi. 24 Aduram bol nad robotami, Ahiludov syn Jozafat bol kancelárom, 25 Siva bol pisárom, Sadok a Abiatar boli kňazmi. 26 Aj Jairovec Ira bol kňazom pri Dávidovi.

 

3. Nežil s nimi manželsky, lebo ich zneuctil jeho syn Absolón (16, 22).
4. Amasa bol vojvodcom, porov. 19, 14.
5 n. Keď sa Amasovi nepodarilo za tri dni mobilizovať Júdovcov, poveruje Dávid Abisaiho, aby prenasledoval Sebu. Ako z nasledujúcich veršov vidieť, túto príležitosť chce využiť Joab, ktorý pre smrť Absolóna padol do nemilosti, a znovu chce na seba strhnúť moc.
7. T. j. za Abisaim.
8. O Gabaone pozri 2, 12.
11. Určenie „pri ňom“, t. j. pri Amasovi.
14. Abel-Bet-Maácha je asi dnešný Abil, severne od Meromského jazera na severnom pohraničí izraelského územia. – Druhá polovica verša je veľmi porušená a nejasná. Podávame jej najpravdepodobnejší zmysel.
15. „I prišli“, totiž Joabovi ľudia.
18 n. Porekadlo, ktoré povedala žena, dnes už nevieme preložiť, lebo osnova je porušená. Podávame znenie Vulgáty. – Žena chce povedať, že Abel-Bet-Maácha bola vychýrená o svojej múdrosti, sem sa chodili ľudia radiť. Zazlieva Joabovi, že práve toto mesto chce zničiť. – Mestá boli matkami okolitých dedín.
23. O Banaiášovi, Kereťanoch a Feleťanoch pozri 8, 18. – Na konci knihy sa pripomínajú hlavní Dávidovi hodnostári. Nasledujúce kapitoly 21 – 24 sú dodatky, ktoré časovo nepatria na koniec Dávidovho panovania.
Druhá kniha Samuelova