Kniha Kazateľ

Kniha Kazateľ

Ďalšie dôsledky bohatstva

 

6 1 Je tu (ešte iné) zlo,

ktoré som videl pod slnkom

a ktoré ťažko (dolieha) na človeka.

 

2 Je to človek, ktorému Boh dal

bohatstvo, majetok a slávu,

takže jeho duša nemá v ničom nedostatku,

nech by si zažiadal čokoľvek,

 

ale Boh mu už nedopraje možnosť,

aby z toho mohol aj požívať,

a niekto cudzí to požije.

 

Hľa, toto je márnosť,

toto je ozaj zlostná choroba!

 

3 Keby niekto splodil aj sto synov

a sám by sa tiež dožil mnoho rokov,

– dni jeho rokov by boli početné –

 

duša by sa mu však nenasýtila bohatstvom,

ba ani pohrebu by sa mu nedostalo:

 

tak si (o ňom) myslím,

že je na tom lepšie nedochôdča ako on.

 

4 Lebo ono (síce) v márnosti prišlo (na svet)

a zasa za tmy odchádza preč:

jeho meno zakrýva temno.

 

5 Ani slnko neuzrelo, ani ho nepoznalo,

ono však má (viac) pokoja ako tamten.

 

6 Keby bol žil tisíc rokov alebo aj dvetisíc,

ale keby nebol nič dobré zažil...,

či nepôjde všetko na jedno a to isté miesto?

 

Túžby človeka sú márne

 

7 Všetka námaha človeka slúži jeho ústam –

ale tým sa jeho duša nemôže ukojiť.

 

 8 Akúže výhodu má múdry oproti pochabému?

A čo bedár, ktorý vie kráčať pred živými?

 

 9 Lepšie je očami hľadieť (na dobro),

ako by sa duša mala (túžbou) pominúť.

Aj to je (len) márnosť a honba za vetrom.

 

Životná múdrosť

 

Všetko je vopred stanovené

 

 10 Čo je to, čoho meno už dávno odznelo?

Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu

s niekým silnejším od seba.

 

11 Veď je veľmi mnoho rečí,

ktoré len zväčšujú márnosť –

čo to môže osožiť človekovi?

 

12 Lebo kto vie,

čo je v živote dobré pre človeka.

Je to azda (väčší) počet dní jeho márneho života,

ktoré prežíva tieňu podobne?

 

Ktože vie oznámiť človeku,

čo nastane po ňom pod slnkom?

 

 
8. Zmysel je dosť nejasný, preto prekladajú tento verš rozlične. „Vie kráčať pred živými“: je dosť rozumný, a preto vie, ako treba žiť. Vg: Ide tam, kde je život. Grécky: lebo chudobný vie chodiť pred životom. Niektorí tu vidia súbežnosť myšlienky a zmysel podávajú takto: čo má múdry nad pochabého? Čo má bedár z toho, že vie...? Túžby človeka sú neuspokojiteľné, hodnoty sveta nedokážu uspokojiť dušu, a tak aj v tomto ohľade všetci ľudia, či boháč alebo chudobný, či múdry alebo pochabý, sú si rovnakí.
9. „Hľadieť“ vo význame: požívať, mať, dosiahnuť niečo, hoci v skromnej miere.
10. Meno dať veci: „Menom nazvať“ znamená: do života uviesť, uskutočniť, vytvoriť. ‒ „Silnejší od seba“ môže byť aj vyššie postavený človek, ale tu najskôr treba myslieť na Boha: s Bohom sa chce aj Jób pustiť do sporu, keď nevie pochopiť tajomstvo svojho utrpenia. Nikto z ľudí nemôže brať Boha a jeho ustanovenia na zodpovednosť, keď jeho riadenie nechápe.
Kniha Kazateľ