List Hebrejom

10 Neúčinnosť starozákonných obiet. –  ¹ Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. ² Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? ³ Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, ⁴ lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy.  ⁵ Preto keď prichádza na svet, hovorí:

„Nechcel si obetu ani dar,

ale dal si mi telo.

⁶ Nepáčili sa ti

zápalné obety ani obety za hriech.

⁷ Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam –

vo zvitku knihy je napísané o mne –,

aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“

⁸ Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. ⁹ Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. ¹⁰ V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

Trvalá účinnosť Kristovej obety. –  ¹¹ Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. ¹² No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha.  ¹³ A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy.  ¹⁴ Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. ¹⁵ Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal:  ¹⁶ „Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; ¹⁷ a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“

¹⁸ A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

IV. Vytrvalosť vo viere, 10, 19 – 12, 29

Pridŕžajme sa nádeje. –  ¹⁹ A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, ²⁰ tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, ²¹ a keď máme veľkňaza nad Božím domom,  ²² pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. ²³ Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. ²⁴ Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom.  ²⁵ Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

Apostatom hrozí strašný súd. –  ²⁶ Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, ²⁷ ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov.  ²⁸ Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; ²⁹ uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti?  ³⁰ Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ ³¹ Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Potrebujeme vytrvalosť. –  ³² Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. ³³ Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. ³⁴ Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. ³⁵ Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. ³⁶ Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

 ³⁷ Lebo ešte chvíľku, celkom krátku,

a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať.

³⁸ Môj spravodlivý bude žiť z viery,

ale keby cúvol,

moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.

³⁹ My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.