List Hebrejom

List Hebrejom

10 Neúčinnosť starozákonných obiet. –  1 Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2 Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni? 3 Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy, 4 lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy.  5 Preto keď prichádza na svet, hovorí:

 

„Nechcel si obetu ani dar,

ale dal si mi telo.

6 Nepáčili sa ti

zápalné obety ani obety za hriech.

7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam –

vo zvitku knihy je napísané o mne –,

aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“

 

8 Najprv hovorí: „Obety ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ – a ony sa prinášajú podľa zákona. 9 Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

 

Trvalá účinnosť Kristovej obety. –  11 Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12 No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha.  13 A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy.  14 Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15 Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal:  16 „Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17 a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem.“

18 A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

 

IV. Vytrvalosť vo viere, 10, 19 – 12, 29

 

Pridŕžajme sa nádeje. –  19 A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, 20 tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, 21 a keď máme veľkňaza nad Božím domom,  22 pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23 Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie. 24 Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom.  25 Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

 

Apostatom hrozí strašný súd. –  26 Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy, 27 ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov.  28 Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov; 29 uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti?  30 Veď poznáme toho, ktorý povedal: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.“ A zasa: „Pán bude súdiť svoj ľud.“ 31 Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

 

Potrebujeme vytrvalosť. –  32 Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení. 33 Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34 Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok. 35 Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. 36 Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

 

 37 Lebo ešte chvíľku, celkom krátku,

a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať.

38 Môj spravodlivý bude žiť z viery,

ale keby cúvol,

moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.

 

39 My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.

 
1. Mojžišov zákon je iba nedokonalým predobrazom dokonalého nového zákona evanjelia.
5 – 7. Ž 40, 7 – 9.
11. Ide tu o kňazov a obety Starého zákona. Je tu vyjadrený protiklad: starozákonní kňazi pri bohoslužbe stáli a ustavične prinášali obety, ktoré nemohli odstrániť hriech; Kristus priniesol iba jedinú obetu, ktorou nás vykúpil z hriechov, a teraz sedí po pravici Boha.
13. Ž 110, 1.
14. Jedinou obetou na kríži Kristus priviedol kresťanov k dokonalosti, t. j. schopnosti vzdávať Bohu pravú úctu; táto schopnosť pochádza z odpustenia hriechov a svätosti života. Kresťania sa „posväcujú“ Kristovou krvou vyliatou za nich.
16 – 17. Jer 31, 33 – 34.
19 – 20. Ide o nebeskú svätyňu (porov. 9, 24). Vstup do nej sa prirovnáva k vstupu cez oponu do jeruzalemskej svätyne. Tento vstup nám umožnil Ježiš Kristus svojím vykupiteľským dielom.
22 – 24. O troch božských čnostiach porov. 1 Kor 13, 3.
25. Zhromaždenia (porov. Sk 2, 46; 20, 7; 1 Kor 11, 17 – 21; 14, 23) sú prejavy spoločného života prvotnej Cirkvi. „Blíži sa deň“ je pripomienka na slávny Kristov príchod na konci vekov.
26. Zmysel verša je ten istý ako v 6, 4 – 8. Ak kresťan dobrovoľným hriechom zavrhne Krista, odmietne jeho obetu, potom preňho už niet inej obety.
28. Porov. Nm 15, 30; 35, 30; Dt 17, 6.
30. Dt 32, 35 n.
32. „Osvietenie“ – porov. poznámku k 6, 4; Ef 5, 13 – 14.
37. Iz 26, 20; Hab 2, 3 n.
List Hebrejom