List Hebrejom

List Hebrejom

9 Kristus vstupuje do nebeskej svätyne. – 1 Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu.  2 Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby, a nazýva sa Svätyňa.  3 Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých.  4 Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy.  5 Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť.

 6 Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu,  7 ale do druhého iba veľkňaz raz do roka, a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu. 8 Tým Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná.  9 Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu; 10 lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú vonkajšie predpisy, ktoré platia až do času nápravy.

 

Účinnosť Kristovho kňazstva. –  11 Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, 12 raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.  13 Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí,  14 o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

 

Kristus spečaťuje novú zmluvu svojou krvou. – 15 A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. 16 Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. 17 Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. 18 Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. 19 Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud,  20 hovoriac: „Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh.“  21 Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. 22 A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.

23 Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať; no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. 24 Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. 25 Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. 26 Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. 27 A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd,  28 tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.

 
Porov. Ex 25, 33 – 40.
3. Porov. Ex 26, 31 – 37.
4. Porov. Ex 16, 33; 25, 10 – 22; Nm 17, 16 – 26.
5. Porov. Ex 25, 18 – 22.
6. Porov. Nm 18, 2 – 6.
7. Porov. Lv 16.
9. Pod „terajším časom“ sa tu rozumie obdobie Starého zákona. Je v protiklade s budúcim časom, novozákonným. Porov. 2, 5; 6, 5; 9, 11;10, 1.
11. „Dokonalejší stánok“: zdá sa, že autor tu myslí na Kristovo oslávené telo (porov. 10, 20). Podľa druhej interpretácie ide skôr o nebesia, cez ktoré Kristus prešiel (6, 19 n.; 9, 24).
13. Porov. Lv 16, 3. 14 – 15; Nm 19, 9. 17 n.
14. Pod výrazom „večný Duch“ niektorí chápu Ducha Svätého, iní božskú prirodzenosť Krista. Zmysel je ten istý ako v 7, 16.
20. Ex 24, 8.
21. Porov. Lv 8, 15. 19.
28. Porov. Iz 53, 12.
List Hebrejom