List Hebrejom
5 1 Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy 2 a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. 3 A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.
4 Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona. 5 Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal:
„Ty si môj syn,
ja som ťa dnes splodil;“
6 ako aj na inom mieste hovorí:
„Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
7 On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. 8 A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; 9 a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú, 10 keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.
III. Autentické kňazstvo Ježiša Krista, 5, 11 – 10, 18
Varovanie pred ochabnutím. – 11 O tom by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať. 12 Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm. 13 A nik, kto dostáva mlieko, nechápe slovo spravodlivosti, lebo je ešte dieťa. 14 Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla.