Pieseň piesní

Pieseň piesní

Ženích:

5 1 Prišiel som, sestra moja, nevesta,

do svojej záhrady.

Pozbieram svoju myrhu

so svojou voňavou drevinou,

svoj plást jem a svoj med,

popíjam svoje víno a svoje mlieko.

Jedzte a pite, priatelia,

a napite sa, najmilší!

 

Návrat po bolestnom odlúčení

Nedostatok lásky

 

Snúbenica:

 2 Zaspala som, ale moje srdce bdelo.

Tu počuť čosi. Môj milý klope:

 

Ženích:

Otvor mi, sestra moja, priateľka moja,

holubička moja, moja čistá.

Namoklo rosou moje temeno,

nočnými kropajami moje kučery.

 

Snúbenica:

3 Vyzliekla som si už odev,

budem si ho znova obliekať?

Už som si nohy umyla,

mám si ich zas vari zamazať?

 

4 Môj milý siahol rukou cez otvor.

Rozbúchalo sa moje srdce preň...

 

 5 Vstala som otvoriť svojmu milému.

Kvapkala myrha z mojich rúk

a z prstov mi čistá myrha stekala

na rúčku závory.

 

Žiaľ a trýzeň

 

6 Otvorila som svojmu milému –

lenže môj milý bol už preč,

už ho tam nebolo.

Zatajoval sa vo mne dych,

kým trval jeho príhovor.

Hľadala som ho, ale nenašla,

volala som ho, ale sa mi neozval.

7 Stretli ma strážcovia,

čo boli v meste na obchôdzke.

Zbili ma, aj poranili –

i plášť mi zorvali

strážcovia mestských hradieb.

 

8 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské,

ak by ste našli môjho milého,

povedzte mu,

že som ochorela od lásky!

 

Jeruzalemčanky:

9 Čím sa tvoj milý odlišuje od iných,

ty, spomedzi žien najkrajšia?

Čím sa tvoj milý odlišuje od iných,

že nás tak zaprisahávaš?

 

Snúbenica ospevuje snúbencovu krásu

 

Snúbenica:

 10 Môj milý je bielunký a rumenný,

vyniká medzi desaťtisícmi.

 11 Jeho hlava je zlato, rýdze zlato,

jeho kučery sťa riasy na datli,

čierne jak havrany.

 12 Jeho oči sú sťa holúbätá

nad bystrinami vôd,

v mlieku sa kúpavajú

a na brehu sedia.

 13 Jeho líca sťa hriadky balzamu,

na ktorých pučia vonné byliny.

Jeho pery sťa ľalie,

z ktorých prvá myrha steká.

 14 Jeho ruky sťa váľky zo zlata,

posiate drahokamami z Taršiša.

Jeho hruď, to výtvor zo slonovej kosti,

povykladaný zafírmi.

 15 Jeho nohy sťa mramorové stĺpy,

čo stoja na podnožiach zo zlata.

Postavou je sťa Libanon,

nádherný ako cédre.

16 Jeho ústa sú presladké

a všetko na ňom je pôvabné.

Taký je môj milý, taký je priateľ môj,

dcéry jeruzalemské!

 

 
2. V Palestíne padá veľa rosy, lebo teplota sa v noci veľmi zníži.
5. Ženích vylial na závoru najjemnejšiu myrhu na znak svojej návštevy a pozornosti.
10. „Bielunký a rumenný“ je vari naše „krv a mlieko“. Vyjadruje sa tým dokonalé zdravie.
11. Ženíchove čierne (na Východe najvzácnejšie) kučeravé vlasy, splývajúce voľne, sa pohybujú ako riasy na datľovej palme, keď ju rozkolíše vietor.
12. Prirovnanie vystihuje pohyblivosť očí (bystriny vôd), lesk a farbu (mlieko značí bielu čiastku oka, zrenica je holúbok a rohovka breh, na ktorom on sedí). Snúbenec má teda sivé oči.
13. Obyvatelia týchto krajín si podnes pri slávnostných príležitostiach navoniavajú a napúšťajú brady voňavkami.
14. Taršiš bol v dávnoveku označením kraja na poriečí rieky Quadalquivir v južnom Španielsku. Taršišový drahokam je chryzolit. Tu ide o meno podľa náleziska. Prirovnanie drieku (pŕs a brucha) k slonovej kosti vystihuje jeho farbu, čistotu a jemnosť. – Zafíry sú drahokamy beláskavej farby. Zdobili pás ženíchov. Iní vykladači sa nazdávajú, že sa zafírmi a chryzolitmi vystihuje krása tetovania.
15. Mramorové stĺpy vyjadrujú pevnosť. Zlatom sa tu zasa naznačuje obuv, ozdobená, vyšívaná jemným zlatom. – Ženíchova postava je majestátna ako libanonský céder (porov. 5, 10).
Pieseň piesní