Chór dvoranov:
7 1 Postojže, postoj, Sulamit!
Postojže, postoj, nech ťa vidíme!
Snúbenica:
Čože chcete vidieť na Sulamitke?
Či tanec vojenský?
Čaro snúbenice
Chór dvoranov:
2 Aké sú ladné tvoje kroky
v črieviciach, dcéra kniežacia!
Priehyby tvojich bokov – skvost,
dielo rúk majstrových.
3 Tvoje lono je miska preskvostná,
nech vína s korením jej nikdy nechýba!
Tvoj život je stoh pšenice,
vrúbený ľaliami navôkol.
4 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka.
5 Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti
...
Tvoje oči sú ako plesá hesbonské
pri bráne Bat-Rabbim.
Tvoj nos jak libanonský výbežok,
čo hľadí proti Damašku.
6 Sťa Karmel tvoja hlava na tebe
a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,
sú sťa purpur;
kráľ je spútaný do vrkočov.
Ženích:
7 Aká si krásna, aká spanilá,
najmilšia, so svojimi slasťami!
8 Tvoj vzrast sa palme podobá
a hroznám tvoje prsníky.
9 Zhútal som: Vydriapem sa na palmu
a siahnem po jej ovocí.
Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky
viničovými strapcami
a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok
10 a tvoje ústa ako víno najlepšie,
ktoré mi zvlažuje podnebie
a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.
Roztúženosť lásky
Snúbenica:
11 Ja patrím svojmu milému
a jeho túžba za mnou nesie sa.
12 Poď, milý môj,
zájdime na vidiek,
nocujme v dedinkách!
13 Včasráno pôjdeme do viníc
pozrieť sa na vinič,
či sa už rozvíja,
či sa kvet otvára,
či kvitnú granátovníky.
Tam ti dám svoju lásku.
14 Už roznáša sa vôňa mandragor
a nad našimi dvercami
všakové znamenité ovocie,
čerstvé i sušené,
ja pre teba som odložila, milý môj.
1. Sulamit a Šalamún sú mená, prvé ženské, druhé mužské, ktorých gramatická príbuznosť je zrejmá (koreň oboch je spoločný, líšia sa len v rode). Šalamún je teda meno pre ženícha, Sulamitka (Šalamúnka) meno pre nevestu. „Vojenský tanec“, „tanec dvoch šíkov“ tancujú židovské dievčatá v Palestíne. Diváci ho sprevádzajú spevmi, výkrikmi i tlieskaním.
3. Obraz je ponajprv zvýraznením hojnosti a farby. Isté druhy pšenice sú podnes, najmä vo východnom Zajordánsku, krásnej farby ľudskej pleti. Básnik však chce prirovnaním vyzdvihnúť aj to, že snúbenica je pripravená spĺňať úlohy a povinnosti materstva. Na zvýšenie, spríjemnenie chuti sa do vína primiešavala štipka korenia. Tu víno značí plodnú lásku. Pozvážané zbožie z poľa sa ukladalo na holohumnici do neveľkých stohov. Radosť z úrody a žatvy sa vyjadrovala ratolesťami, čo boli zastoknuté vôkol nich, a kvetmi.
5. Hesbon, staré mesto vo východnom Zajordánsku. Neďaleko brány tohto mesta, ktorou viedla cesta do Bat-Rabbim, boli rybníky. Bat-Rabbim po slovensky značí , dcéra mnohých‘. – Ak sa hlava snúbenice prirovnala k vrchu (7, 6), libanonský výbežok je potom vskutku priliehavým obrazom jej nosa. Myslí sa tu na výbežok na východnej strane Antilibanonu, ktorý hľadí na Damask.
6. Karmel, horstvo, ktoré leží od Stredozemného mora na juhovýchod, je pokladaný za najkrajší horský hrebeň Palestíny. Snúbenicu tak ozdobujú čierne vlasy, ako zdobia tmavé lesy horu Karmel. Splývajúce vlasy boli (purpurovou?) stužkou previazané, podobne ako býval kráľovský odev pásom prepásaný napoly. Iné vysvetlenie: Purpur býval tmavý, bezmála až čierny. Potom by tu mohol naznačovať farbu vlasov snúbenice. Text je v pôvodine porušený.
8. Štíhla postava snúbenice je ako palma.
14. Mandragora (láskavec) sa pokladala za čarovnú bylinu, ktorou ženy vzbudzovali túžbu vo svojich mužoch. Korene a malé, žlté plody kládli tajne do lôžka, iné z nich zasa pripravovali nápojčeky lásky (porov. Gn 30, 14 n.).
