Pieseň piesní

Snúbenec a snúbenica znova svoji

Jeruzalemčanky:

6  ¹ Kam odišiel tvoj milý,

ty, zo žien najkrajšia?

Kade sa tvoj milý pobral,

aby sme ti ho pomohli hľadať?

Snúbenica:

 ² Do svojej záhrady odišiel môj milý,

k záhonom balzamu,

kochať sa v prekrásnej záhrade

a trhať ľalie.

³ Môj milý je môj

a ja som jeho,

on, ktorý pasie medzi ľaliami.

Snúbenec zas ospevuje pôvab snúbenice

Ženích:

 ⁴ Krásna si, priateľka moja, ako Tersa,

sťa Jeruzalem spanilá,

strašná jak šíky pod zástavami.

⁵ Odvráť svoje oči odo mňa,

lebo ma zraňujú.

Tvoje vlasy sú ako stádo kôz,

čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.

⁶ Tvoje zuby ako stádo jahníc,

čo vystupujú z kúpeľa.

Každá z nich po dvoje má jahniatok

a ani jedna nie je jalová.

⁷ Tvoje líca sťaby krížalky

granátového jablka

za tvojím závojom.

 ⁸ Kráľovien jesto šesťdesiat

a osemdesiat bočných žien

a mladíc bez počtu!

⁹ Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá,

jediná dcéra matky,

miláčik svojej rodičky.

 Zazreli ju dievčence a blahorečia jej,

kráľovné s vedľajšími ženami,

a jasajú jej v ústrety.

Chór žien:

¹⁰ Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica,

krásna ako mesiac, jasná ako slnko,

strašná jak šíky pod zástavami?

Tanec snúbenice

Snúbenica:

¹¹ Zišla som do orechového sadu

kochať sa na rozzelenanom údolí,

pozrieť, či vinič je v rozpuku,

či kvitnú granátové jablone.

 ¹² Tu zrazu znezrady –

prestalo srdce vo mne biť –

hľa, vozy kniežacieho sprievodu!