Prvý list Korinťanom
14 Dar jazykov a proroctvo. – 1 Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá. 3 Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie. 4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev. 5 A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.
6 Veď čo by som vám pomohol, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ak by som vám nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo náuky? 7 Veď keby aj bezduché nástroje, či už flauta alebo citara, nevydávali rozdielny zvuk, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare? 8 A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja? 9 Tak aj vy: ak hovoríte jazykmi, a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Budete hovoriť do vetra. 10 Veď je na svete toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov. 11 Ale ak nespoznám význam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovára, cudzincom, a ten, kto sa mi prihovára, bude cudzincom mne.
12 Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi. 13 A preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vedel aj vysvetľovať. 14 Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku. 15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou. 16 Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: „Amen“, keď nevie, čo hovoríš? 17 Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky, ale druhý sa tým nebuduje. 18 Ďakujem Bohu, že hovorím jazykmi viac ako vy všetci; 19 ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov.
20 Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí.
21 V zákone je napísané:
„Cudzími jazykmi a perami cudzincov
budem hovoriť tomuto ľudu,
ale ani tak ma nepočúvnu,“
hovorí Pán. 22 A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich, ale pre veriacich. 23 Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete? 24 Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia, 25 vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: „Naozaj je Boh medzi vami!“
Poriadok pri bohoslužbách. – 26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie. 27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. 28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí na zhromaždení; nech hovorí sebe a Bohu. 29 Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú. 30 Ak by dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí. 31 Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili. 32 Prorocký duch je podriadený prorokom, 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.
Ako vo všetkých cirkvách u svätých 34 ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon. 35 Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení.
36 Vari od vás vyšlo Božie slovo, alebo iba k vám prišlo? 37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem, je Pánov príkaz. 38 Kto to neuzná, nebude uznaný. 39 A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi. 40 Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.
1. Apoštol dáva prednosť darom, ktoré budujú Cirkev.