Prvý list Korinťanom
2. Mäso obetované modlám, 8, 1 – 10, 33
8 Všeobecné zásady. – 1 O mäse obetovanom modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva, kým láska buduje. 2 Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť. 3 Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná. 4 O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden. 5 Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi, či už na nebi, alebo na zemi – ako je veľa bohov a veľa pánov –, 6 my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.
Nedávať pohoršenie. – 7 Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé. 8 Ale jedlo nás nepriblíži k Bohu: ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame. 9 Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým. 10 Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám? 11 A slabý zahynie pre tvoje poznanie – brat, za ktorého zomrel Kristus! 12 Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. 13 Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata.