Prvý list Korinťanom

III. Vzkriesenie mŕtvych, 15, 1 – 58

15 Kristus bol vzkriesený. –  ¹ Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom ² a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili.  ³ Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; ⁴ že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem,  ⁵ že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.  ⁶ Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. ⁷ Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom  ⁸ a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. ⁹ Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev. ¹⁰ Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou. ¹¹ Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili.

Dôležitosť Kristovho vzkriesenia. – ¹² Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? ¹³ Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený.  ¹⁴ Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. ¹⁵ A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. ¹⁶ Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. ¹⁷ A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. ¹⁸ Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. ¹⁹ Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.

Kristus, prvotina zosnulých. –  ²⁰ Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. ²¹ Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie: ²² Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. ²³ Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi.  ²⁴ A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu.  ²⁵ Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. ²⁶ Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť,  ²⁷ lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: „Všetko je podrobené,“ je jasné, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil. ²⁸ A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.

 ²⁹ Ale čo potom robia tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstávajú, načo sa dávajú krstiť za nich? ³⁰ A prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každú hodinu? ³¹ Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou, bratia, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.  ³² Čo mi to osoží, ak som sa v Efeze iba ako človek boril so šelmami? Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme.  ³³ Nedajte sa zviesť: „Zlé rečí kazia dobré mravy.“ ³⁴ Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha. Na vaše zahanbenie to hovorím.

Vlastnosti vzkrieseného tela. – ³⁵ Ale niekto povie: „Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?“ ³⁶ Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie. ³⁷ A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné, alebo nejaké iné. ³⁸ No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo. ³⁹ Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie. ⁴⁰ A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských. ⁴¹ Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom. ⁴² Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; ⁴³ seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné; ⁴⁴ seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné.

Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné.  ⁴⁵ Tak je aj napísané: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;“ posledný Adam oživujúcim Duchom. ⁴⁶ Ale nie je prv duchovné, lež živočíšne, až potom duchovné. ⁴⁷ Prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je z neba. ⁴⁸ Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. ⁴⁹ A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského. ⁵⁰ Hovorím však, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.

Víťazstvo nad smrťou. –  ⁵¹ Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme: ⁵² razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme. ⁵³ Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.  ⁵⁴ A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané:

„Smrť pohltilo víťazstvo.

⁵⁵  Smrť, kde je tvoje víťazstvo?

Smrť, kdeže je tvoj osteň?“

⁵⁶ Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon. ⁵⁷ Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. ⁵⁸ A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi.