Kniha Jób

6. Satan druhý raz pred Bohom, 2, 1 – 6

 

  1. 1 Tu v ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. 2 A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ 3 Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“  4 Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! 5 Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“

6 Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“

 

7. Boh skúša Jóba chorobou, 2, 7 – 10

 

 7 Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy.  8 Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko.

9 Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ 10 On jej však povedal:

 

„Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria.

Azda máme len dobré brať od Pána,

a zlé prijať by sme nemali?“

 

V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.

 

 

Časť prvá

Jóbove rozhovory s tromi priateľmi, 2, 11 – 31, 40

1. Návšteva troch priateľov, 2, 11 – 13

 

 11 Keď traja Jóbovi priatelia počuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, prišli každý zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu. Uzhovorili sa, že mu pôjdu prejaviť sústrasť a potešiť ho.

 12 Už zďaleka ho videli, ale nepoznali ho. I zaplakali hlasno, roztrhli si odev a zvysoka si trúsili prach na hlavy.  13 Sadli si k nemu na zem, ale sedem dní a sedem nocí mu nik nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je nesmierna.

 
4 n. „Kožu za kožu!“ je najskôr príslovie, ktorým sa vyjadruje istá skúsenosť zo života pastierov a roľníkov. Jeho význam je asi takýto: Každý zamieňa nejakú vec len za vec rovnakej hodnoty. Najväčšou hodnotou na svete je pre človeka zdravie a život. Aby si teda človek udržal zdravie a uchránil život, je pripravený obetovať všetko.
7. Jóbova choroba je malomocenstvo, tzv. elefantiáza, pri ktorej chorobe koža na tele spuchla, hnisala a postupne odumierali od hniloby aj údy.
8. Pri vchode do osady býval kopec nahromadený z rozličných smetí a odpadkov. Jób pre svoje malomocenstvo nesmel bývať v blízkosti svojej rodiny. Preto sa utiahol na „smetisko“. To bolo miesto určené pre chudobných (Ž 113, 7) a z ľudskej spoločnosti vylúčených osôb (Iz 47, 1; Jon 3, 6).
11. Teman hľadajú niektorí v dnešnom meste Tejma. Iní zasa s istou pravdepodobnosťou myslia na dnešné miesto Tavane v Edomsku (Gn 36, 15; Jer 49, 7. 20 a i.). Mudrci z Temanu vynikali slávou (Jer 49, 7; Bar 3, 22). Šuach (Sue) hľadajú v severozápadnej Arábii (Gn 25, 1 n.). Aj miesto Naamata ležalo v blízkosti uvedených dvoch osád (Temanu a Šuachu). Uvažovalo sa o dnešnom meste Maon. Možné je aj to, že mená Šuach a Naamata neoznačujú miesta, ale skôr niektoré arabské čeľade.
12. Ako roztrhnutie odevu (porov. 1, 20), tak aj posypanie hlavy prachom alebo popolom bolo znakom veľkého zármutku a žiaľu (porov. 1 Sam 4, 12; Ez 27, 30 a i.).
13. Smútok pri smrti človeka trval pravidelne sedem dní (Gn 50, 10; 1 Sam 31, 13). Bez slova sedieť pri smútiacom a nešťastím postihnutom priateľovi bolo prejavom sústrasti a žiaľu nad ním (2 Sam 13, 31; Ez 26, 16).