Kniha Jób

Chránil sa zmyselnosti

 ¹ S očami som si takú zmluvu ujednal,
že nepozriem sa nikdy na pannu.

 ² Lež aký podiel Boh to zhora zosiela

a aký údel z výšky Všemocný?

³ Či nebude to skaza nešľachetnému

a hriešnikom zasa nešťastie?

⁴ Či nepozerá on na moje chodníky

a všetky kroky nepočíta mi?

Chránil sa neprávosti

⁵ Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval,

za lesťou noha sa mi náhlila,

⁶ nech ma na spravodlivej váhe odváži,

nech Boh raz pozná moju nevinnosť!

 ⁷ Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka,

ak moje srdce za očami šlo,

ak na dlani mi škvrna prilipla,

⁸ nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi,

nech siatiny mi vyrvú z koreňa!

 ⁹ Ak srdce mi azda žena zvábila,

ak číhal som pri vrátach blížneho,

¹⁰ nech moja žena melie pre iného len

a nech sa iní nad ňou skláňajú.

¹¹ Veď to je iste (preveľká) neprávosť

a neresť veru hodna odsúdenia tiež.

¹² Bo tento oheň žerie až do zahynutia

a celkom strávi moju úrodu.

 ¹³ Ak som na právo svojho sluhu nedbával

a otrokyne sú so mnou vo spore,

¹⁴ čo urobím len, akže Boh raz povstane,

čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?

¹⁵ Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril

a nestvárnil nás azda v lone sám?!

Núdznym pomáhal

¹⁶ Či odprel som, čo si núdzni prosili,

a oko vdovy som var’ skormútil?

¹⁷ Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka,

že sirota tiež z neho nejedla?

¹⁸ Veď ako otec choval som ju od mladi,

od lona matky som ju vodieval.

¹⁹ Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’

a bez prikrývky videl bedára,

²⁰ či jeho bedrá nepožehnávali ma,

vlnou mojich oviec sa nezahrial?

 ²¹ Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som,

keď zrel som, že mám v bráne oporu,

²² nech od šije mi ruka zaraz odpadne,

nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!

²³ Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom,

neodolal som jeho velebe.

Nebol hmotárom

²⁴ Či urobil som zlato svojou nádejou,

riekol som skvostom: »Moja istota!«?

²⁵ Či radosť mal som, že mám veľké imanie,

že moja ruka veľa získala?

²⁶ Keď videl som zas, ako slnce žiarilo

a mesiac jemný ako šinul sa,

 ²⁷ či moje srdce bolo tajne zvedené

a moju ruku pery bozkali?

²⁸ To bol by zločin hoden trestu veľkého,

veď by som zaprel Boha na nebi.

²⁹ Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa

a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?

³⁰ Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som,

by jeho život v kliatbe žiadali.

³¹ Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež:

»Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?«

³² Však ani cudzinec nenocoval vonku

a otvoril som dvere pocestným.

³³ Či svoje viny skrýval som jak ostatní

a svoj poklesok v sebe stajil som,

³⁴ bo strach som dostal vari z huku po meste

a zhrozil som sa hanby od rodín,

že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?

Nie si je vedomý viny

 ³⁵ Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť!

Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie!

A žalobný spis, ktorý spíše odporca,

³⁶ či na ramená si ho nevložím

a veniec z neho neuvijem si?

³⁷ Jemu aj počet svojich krokov oznámim

a ako šľachtic predstúpim pred neho.“

 ³⁸ Ak by moje polia proti mne kričali

a moje brázdy s nimi stenali,

³⁹ ak úrodu ich bez odmeny jedol som,

ak som ich majiteľa umoril,

⁴⁰ nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice

a burina len miesto jačmeňa!

Jóbove slová skončili.