Kniha sudcov

 

Kniha sudcov

Časť prvá

Politické a náboženské pomery Izraela po Jozueho smrti, 1, 1 – 3, 6

I. Boje o zaistenie územia, 1, 1 – 36

Víťazstvá Júdovcov, 1, 1 – 21

 

1 Porážka Adonibezeka. –  1 Po Jozueho smrti sa Izraelovi synovia opýtali Pána: „Kto z nás má vytiahnuť prvý do boja proti Kanaánčanom?“ 2 A Pán odpovedal: „Nech vytiahne Júda! Hľa, krajinu mu dávam do ruky!“  3 A Júda požiadal svojho brata Simeona: „Vyber sa so mnou do môjho podielu a budeme bojovať proti Kanaánčanom. Potom pôjdem zasa ja s tebou do tvojho podielu.“ Simeon išiel teda s ním.

 4 Tak Júdovci vytiahli a Pán dal Kanaánčanov a Ferezejcov do ich ruky. Porazili ich v Bezeku, na desaťtisíc mužov.

 5 V Bezeku našli Adonibezeka a bojovali proti nemu, keď porazili Kanaánčanov a Ferezejcov.  6 Keď sa dal Adonibezek na útek, prenasledovali ho, kým ho nezajali, a uťali mu palce na rukách i nohách.  7 Tu povedal Adonibezek: „Sedemdesiat kráľov s odťatými palcami na rukách a nohách zbieralo (zvyšky pokrmov) pod mojím stolom. Ako som robil, tak mi Boh odplatil.“ A priviedli ho do Jeruzalema, kde aj zomrel. 8 Potom Júdovi synovia bojovali proti Jeruzalemu. Zaujali ho a vyhubili mečom a mesto podpálili.

Dobytie Hebronu a Dabira. – 9 Nato tiahli Júdovi synovia dolu, aby bojovali proti Kanaánčanom, ktorí bývali na vrchovine, v Negebe a v nížine.

 10 Na výprave proti Kanaánčanom, čo bývali v Hebrone – Hebron sa predtým menoval Mesto Arbeovo –, Júdovci porazili Sesaja, Ahimana a Tolmaja. 11 Odtiaľ tiahli proti obyvateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Kirjat-Sefer.

12 Tu povedal Kaleb: „Kto premôže Kirjat-Sefer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru Aksu.“ 13 A dobyl ho Otoniel, syn Keneza, mladšieho Kalebovho brata. I dal mu za ženu svoju dcéru Aksu. 14 Keď mala odísť, podpichovala ho, aby žiadal nejaké pole od jej otca. I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: „Čo ti je?“ 15 Odpovedala mu: „Daj mi veno! Dal si mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pramene!“ A Kaleb jej dal horné pramene i dolné pramene.

 16 Synovia Kenejcu, Mojžišovho svokra, vytiahli z Mesta paliem s Júdovými synmi hore do Judskej púšte, ktorá sa tiahne južne od Aradu, a usadili sa medzi tamojším ľudom.

 17 Potom tiahol Júda so svojím bratom Simeonom a porazili Kanaánčanov, ktorí bývali v Sefáte, vykonali na nich kliatbu a mesto dostalo meno Horma (čiže Kliatba).

18 A Júda dobyl Gazu s jej územím, Askalon s jeho územím a Akaron s jeho územím. 19 Pán bol s Júdom, takže vrchovinu zaujal. Ale obyvateľov nížiny nemohli vypudiť, lebo mali železné vozy.

 20 Hebron dali Kalebovi, ako rozkázal Mojžiš, a on odtiaľ vypudil troch Enakových synov.

 

Benjamínovci a Jebuzejci, 1, 21

 

 21 Ale Jebuzejcov, ktorí obývali Jeruzalem, Benjamínovi synovia nevypudili. Tak Jebuzejci bývajú s Benjamínovými synmi v Jeruzaleme až dodnes.

 

Bojové výpravy Jozefovcov, 1, 22 – 29

 

 22 Aj Jozefov dom tiahol hore do Bet-Ela a Pán bol s nimi. 23 Keď z Jozefovho domu podnikali výzvedy do Bet-Ela – mesto sa predtým nazývalo Luza –, 24 hliadky videli istého muža, ktorý vychádzal z mesta, a povedali mu: „Ukáž nám, kade možno vojsť do mesta! Potom ti dáme milosť!“ 25 A keď im ukázal, kade sa dá vojsť do mesta, vybili mesto mečom, ale onoho muža a celú jeho rodinu prepustili.  26 Ten muž sa odobral do krajiny Hetejcov, postavil si tam mesto a nazval ho Luza. Tak sa menuje až podnes.

 27 Ale ani Manasses si nepodmanil Betsan s jeho dedinami, Tanak s jeho dedinami, obyvateľov Dora s jeho dedinami, obyvateľov Jeblaáma s jeho dedinami a obyvateľov Mageda s jeho dedinami. Tak sa umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine. 28 Keď potom Izrael zosilnel, donútil ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanil.

29 Ani Efraim nevypudil Kanaánčanov, ktorí bývali v Gezere. Tak zostali Kanaánčania medzi nimi v Gezere.

 

Boje menších kmeňov, 1, 30 – 36

 

Zabulon. –  30 Zabulon nevypudil obyvateľov Ketrona a obyvateľov Nálola. Tak zostali Kanaánčania medzi nimi, ale museli na nich robiť.

Aser. – 31 Aser zasa nevyhnal obyvateľov Aka ani obyvateľov Sidonu, ani Ahalaba, Achaziba, Helbu, Afeka a Rohoba. 32 Tak Aserovci bývali medzi Kanaánčanmi, ktorí zostali v krajine, lebo ich nevypudili.

Neftali. – 33 Neftali nevypudil obyvateľov Bet-Šemeša a obyvateľov Bet-Anata. Tak bývali medzi Kanaánčanmi, ktorí zostali v krajine. Ale obyvatelia Bet-Šemeša a Bet-Anata museli na nich robiť.

Danovci. – 34 Amorejčania vytláčali Danových synov na vrchovinu a nedovoľovali im zostúpiť na rovinu. 35 A tak zostali Amorejčania bývať v Har-Harese, v Ajalone a Salebime. Keď však ruka Jozefovho domu zosilnela, museli na nich robiť.

36 Územie Amorejčanov ide od Škorpiónovej vysočiny, od Sely ďalej hore.


 
1. Začiatok porov. s Joz 1, 1. Poznámka o smrti Jozueho (Joz 24, 29) by vhodne zapadla pred 2, 11; tam sa vlastne začína popis udalostí, ktoré sa stali po Jozueho smrti. 1, 1 – 2, 10 je výťah z Joz, čiže prehľad o dobytí krajiny, ktorý oboznamuje čitateľa Sdc o politickom stave Izraela po smrti Jozueho. Tento dosť suchý úvod je spestrený troma živými obrazmi (v. 5 – 7, 12 – 15, 24 – 26). Spomína tu všetky izraelské kmene – ako Joz 14 n. pri delení krajiny –, okrem Isachara. – Dotaz na Pána sa stal posvätnými lósmi „urim“ a „tumim“ (porov. Ex 28, 30; Nm 27, 21; Joz 7, 16 n.) v Galgale, kde mali Izraeliti prvé táborisko po prechode Jordánu (Joz 4, 19; 5, 9).
3. Simeon a Júda pochádzali od tej istej matky, Lie (Gn 29, 33. 35). Aj preto si pomáhajú tieto dva kmene, lebo podiel Simeonov bol na Júdovom území. Pozri Joz 19, 1 n.
4. Ferezejci, okrem Kanaánčanov, bývali na území Júdovom a Simeonovom. – „Bezek“ je azda porušený názov mesta Azeky (Joz 10, 10 n.). Iný je Bezek v podiele Manassesa, južne od pohoria Gelboe (1 Sam 11, 8).
5. Pôvodne sa kráľ asi volal Adonisedek, ale vzhľadom na meno mesta Bezek bolo zmenené na Adonibezek (t. j. pán Bezeka). Treba však rozlišovať medzi Adonibezekom, ktorý zomrel v Jeruzaleme (v. 7), a jeruzalemským kráľom Adonisedekom, ktorý zomrel v Makede (Joz 10, 26).
6. Vg hovorí, že Adonibezekovi uťali „končatiny na rukách a na nohách“. Mrzačenie porazených nepriateľov, aby neboli schopní ďalšieho boja, bolo častým zjavom v starom Oriente. Že takáto ukrutnosť nevyplýva z ducha zjaveného náboženstva, vidieť z Dt 20. Izraeliti zaobchádzali s porazeným nepriateľom tak, ako by on zaobchodil s nimi. Vtedy platila zásada: Oko za oko, zub za zub. Pritom Izraeliti ani zďaleka neboli takí ukrutní ako iné národy.
7. Porov. Lk 16, 21 o žobrákovi Lazárovi. – „Sedemdesiat“ je zaokrúhlená číslica, ktorá značí veľmi mnoho.
10 – 15. Verše 10 – 15 je skoro doslovné znenie Joz 15, 14 – 19. Rozdiel je len v tom, že v Joz sa pripisuje spomenutá výprava Kalebovi, tu zas Júdovmu kmeňu. Keďže Kaleb bol z Júdovho kmeňa (Nm 13, 7; 34, 19), vecného rozporu medzi oboma správami niet; len Joz 15, 14 n. sa tu zovšeobecňuje. Vidieť, že spisovatelia kníh Joz a Sdc čerpali z jedného prameňa. Táto udalosť sa teda stala ešte za Jozueho. – „Kirjat-Sefer, to je Mesto písem“ (či Knižné mesto), ako vysvetľuje Vg.
16. Mojžišov svokor bol Jetro (Ex 3, 1), ako výslovne uvádza LXX. Zdá sa, že časť Jetrových potomkov, Kenejcov, sa pridala pod vedením Hobaba (porov. Nm 10, 29 – 32) k Izraelitom ešte na púšti, kde im preukazovali dobré služby. O Kenejcoch pozri tiež Nm 24, 21 n. Po príchode do Kanaánu sa usadili asi v dobytom Jerichu. Teraz sa pridali k výprave Júdovcov, aby si vydobyli kraje, ktoré im boli sľúbené (Nm 10, 32). Pozri tiež 4, 11; 1 Sam 15, 6. – Mesto paliem je Jericho, Dt 34, 3; 2 Krn 28, 15. – Arad (Joz 12, 14), dnes Tell ‘Arad, 25 km južne od Hebronu. Južne odtiaľ sa potulovali Amalekiti; porov. 1 Sam 15, 6. – Judská púšť sa rozkladá od judských hôr na východ k Mŕtvemu moru. Sídla Kenejcov boli teda v juhozápadnej časti Judskej púšte.
17. Horma (Chormah – Kliatba, porov. „cherem“), pozri Nm 14, 45; 21, 3; Dt 1, 44; Joz 12, 14; 15, 30; 19, 4. O kliatbe pozri Joz 6, 21; 8, 24; 10, 28; 11, 11.
1, 20 n. K v. 20 pozri Joz 14, 13; 15, 13. – K v. 21 pozri Joz 15, 63. V Joz je miesto Benjamína Júda. Jeruzalem bol bezprostredne na hranici medzi územím Júdovým a Benjamínovým (Joz 18, 15 – 17), ale patril Benjamínovcom (Joz 18, 28). Podľa v. 8 sa Júdovcom podarilo raz Jeruzalem vydobyť, ale nepodarilo sa to druhý raz Benjamínovcom. Porov. Joz 15, 63.
20 n. K v. 20 pozri Joz 14, 13; 15, 13. – K v. 21 pozri Joz 15, 63. V Joz je miesto Benjamína Júda. Jeruzalem bol bezprostredne na hranici medzi územím Júdovým a Benjamínovým (Joz 18, 15 – 17), ale patril Benjamínovcom (Joz 18, 28). Podľa v. 8 sa Júdovcom podarilo raz Jeruzalem vydobyť, ale nepodarilo sa to druhý raz Benjamínovcom. Porov. Joz 15, 63.
21. Až dodnes – do dôb spisovateľa, čím chce potvrdiť pravdivosť svojho údaja.
22 – 24. Doteraz opisoval pomery u Júdovcov, Simeonovcov a Benjamínovcov. Ďalej sa dotýka, ale celkom stručne, pomerov ostatných kmeňov. – Dom Jozefov – Efraim a Manasses Joz 17, 17. – Bet-El (Joz 7, 2) podľa Joz 16, 2 bol na južných hraniciach Efraimcov, ktorým vždy patril, hoci podľa Joz 18, 13 bol daný Benjamínovcom. O Bet-Eli – Luze pozri Gn 28, 19 – 22; Joz 16, 2; 18, 13. – „Dáme ti milosť“ – nezabijeme ťa. Porov. (v. 25): Joz 2, 14 o Rachabe.
26. Luza, asi kde je dnes Chirbet el-Luvézije pri Al-Gražare, jednu hodinu severozápadne od Tell el-Kádi.
27 – 29. K v. 27 pozri Joz 17, 12 n. – V. 29 je obdobou Joz 16, 10.
30 – 33. O mestách Zabulonových pozri Joz 19, 15 n., Aserových Joz 19, 24 n., o mestách Neftaliho Joz 19, 35 n.
  Kniha sudcov