Kniha sudcov

Kniha sudcov

18 Vyzvedači Danovcov u Michu. –  1 V tom čase nebolo v Izraeli kráľa. Vtedy si kmeň Danovcov hľadal vlastné územie na osídlenie, lebo až dovtedy mu nepripadol dedičný podiel medzi Izraelovými kmeňmi.

2 Preto vyslali Danovci zo svojich rodov päť mužov, mužov veľmi udatných zo svojho najjužnejšieho pohraničia, zo Saray a Estaola, aby preskúmali krajinu a oboznámili sa s ňou. Povedali im: „Choďte a obzrite krajinu!“

Tak prišli na Efraimské pohorie do Michovho domu, aby tam prenocovali. 3 Keď boli neďaleko Michovho domu a po hlase spoznali mladého levitu, zastavili sa tam a vypytovali sa ho: „Kto ťa sem priviedol? Čo tu robíš? A čo tu hľadáš?“ 4 Odpovedal im: „To a to mi urobil Micha. Najal si ma a stal som sa jeho kňazom.“ 5 Potom ho poprosili: „Opýtaj sa Boha, aby sme vedeli, či bude šťastná naša cesta, na ktorú sa vydávame!“ 6 Kňaz im odpovedal: „Choďte v pokoji! Cesta, na ktorú sa vyberáte, je milá Bohu.“

Vyzvedači Danovcov v meste Lais. –  7 Tak sa tí piati muži pobrali ďalej, až prišli do Lais. A videli tam ľudí, ktorí bývali podľa spôsobu Sidončanov bezstarostne, ticho a pokojne. Nikomu v krajine nekrivdili, aby strhli na seba panstvo, od Sidonu boli ďaleko a s ostatným svetom nemali nič do činenia.

8 Keď sa vrátili k svojim bratom do Saray a Estaolu, ich bratia sa ich pýtali: „Ako ste pochodili?“ 9 Odpovedali: „Hor’ sa! Vytiahnime proti nim! Videli sme totiž krajinu, ktorá je naozaj veľmi dobrá. Azda ešte váhate? Neotáľajte, ale vyberte sa už! Treba len vyraziť a krajinu zaujať! 10 Keď ta dôjdete, dostanete sa k bezstarostnému ľudu a do veľmi rozľahlej krajiny – Boh ju dá do vašej ruky –, na miesto, kde je hojnosť všetkého, čo je na zemi.“

Sťahovanie Danovcov do Lais. –  11 Vytiahlo teda odtiaľ – z kmeňa Danovcov, zo Saray a Estaola – šesťsto mužov vyzbrojených do boja.  12 Na svojom pochode táborili v Kirjatiarime v Judsku. Preto sa to miesto nazýva Machane-Dan („Tábor Danovcov“) až podnes. Je to západne od Kirjatiarima.

13 Odtiaľ tiahli ďalej na Efraimské pohorie a došli k Michovmu domu. 14 Piati muži, ktorí boli na výzvedy v krajine Lais, začali rozprávať svojim bratom: „Viete, že v týchto domoch je efód i terafím a modla s obťahom? Ale aby ste vedeli, čo máte teraz robiť!“ 15 Zabočili ta, vošli do domu mladého levitu, do Michovho domu, a pozdravili ho. 16 Ale tých šesťsto ozbrojených mužov (Danovcov) zostalo stáť pred bránou. 17 Piati muži, ktorí boli na výzvedy v krajine, vstúpili a vnikli dnu, aby vzali modlu s obťahom, efód a terafím. Kňaz však zostal pred bránou pri tých šesťsto mužoch, vyzbrojených do boja. 18 Keď vošli do Michovho domu a odnášali modlu s obťahom, efód a terafím, opýtal sa ich kňaz: „Čo to robíte?“ 19 Odpovedali mu: „Mlč! Polož si ruku na ústa! Poď s nami a buď nám otcom a kňazom! Čo ti je lepšie, byť kňazom v dome jedného muža alebo byť kňazom v jednom kmeni a Izraelovom rode?“ 20 Pritom sa kňazova myseľ rozjasnila. Vzal efód, terafím i modlu a pripojil sa k ľudu.

21 Nato odtiahli a išli ďalej. Deti, stáda a cennosti pustili napred. 22 Keď už boli ďaleko od Michovho domu, zvolali sa muži, čo bývali v domoch, ktoré patrili k domu Michovmu, a pustili sa za Danovcami. 23 Keď kričali na Danovcov, oni sa obrátili a opýtali sa Michu: „Čo ti je, že kričíš!“ 24 Odpovedal: „Môjho boha, ktorého som si urobil, ste mi vzali, aj kňaza, a potom ste odtiahli. Čo mi ešte zostáva? Ako sa ma môžete pýtať: »Čo ti je?!«“ 25 Danovci mu však odvetili: „Nech už nepočujeme tvoj krik! Ináč na vás zaútočia muži rozhorčenej mysle a mohlo by ťa to stáť život aj život tvojho domu.“ 26 A Danovci šli svojou cestou. Keď Micha videl, že sú silnejší ako on, vrátil sa a pobral sa do svojho domu.

Dobytie Lais. – 27 Oni však vzali so sebou Michovo dielo aj kňaza, ktorý bol u neho, a dostali sa do Lais, kde bývali pokojní a bezstarostní ľudia. Pobili ich mečom a mesto vypálili.  28 Ale nik mu neprišiel na pomoc, lebo ležalo ďaleko od Sidonu a nemalo nijakého spojenia so svetom. Ležalo totiž v údolí Bet-Rohob. Potom si mesto postavili a usadili sa v ňom. 29 A mesto nazvali Dan podľa mena svojho otca, ktorý bol synom Izraela. Predtým sa mesto nazývalo Lais.

 30 Nato si Danovci postavili modlu a Jonatán, syn Manassesovho syna Gersona, a jeho synovia boli kňazmi až do dňa, keď bola krajina vyľudnená. 31 Vystavovali si Michovu modlu, ktorú on urobil, celý čas, čo bol Boží dom v Šíle.

 

 

1. Zdalo by sa, že tento verš je v rozpore s Joz 18, 41 n., kde sa hovorí, že aj Danovci dostali svoj podiel ako iné izraelské kmene. Tu však „kmeň Danovcov“ znamená len časť Danovcov, ktorá bola buď vytlačená zo svojich sídel, alebo nemohla premôcť tamojšie obyvateľstvo (pôvodných osadníkov).
7. Lais (hebr. Lajiš; Lesem, Joz 19, 47), neskorší Dan, je dnešný Tell el-Kadi na úpätí Hermonu, v blízkosti jordánskeho prameňa Nahr el-Leddan. – Lais bol od Sidonu vzdialený asi 50 km.
11 n. Kirjatiarim, dnes Kirjat el’Enab, je na ceste z Jeruzalema do Jafy. – Machane-Dan, 13, 25.
12. Až podnes – porov. pozn. 1, 21.
28 n. Pod „údolím“ treba rozumieť jordánske údolie severne od Hulského jazera. – Bet-Rohob, mesto v severnej Palestíne (Nm 13, 22; 2 Sam 10, 6), blízko Jordánu na ceste do Ematu; po ňom bolo pomenované celé okolie (Vg: „Krajina Rohob“). – Izrael, t. j. Jakub, ktorého synom bol Dan (Gn 32, 29; 30, 5 n.).
30 n. Gerson (hebr. Geršom), najstarší Mojžišov syn (Ex 2, 22; 18, 3). Kňazský rod Jonatánov žil v Dane „do dňa, keď bola krajina vyľudnená“ (Vg: „Až do dňa zajatia“). Odvedenie obyvateľstva do zajatia by zodpovedalo asýrskemu zajatiu za Tiglatpilesara roku 734 pred Kr. alebo roku 722 pred Kr. po páde Samárie, lebo kniha Sdc bola napísaná skôr. – Keď bola archa odnesená do poľa (1 Sam 4, 3 n.), predsa „Boží dom“, t. j. svätyňa, zostal v Šíle (Joz 18, 1). Asi za Samuela bola svätyňa presťahovaná do Nobu, lebo za Šaula tam už bola (1 Sam 21, 2 n.). Teda dovtedy bola aj modla Jahveho (ktorú zhotovil Micha) v Dane.
Kniha sudcov