Druhá kniha Machabejcov

Druhá kniha Machabejcov

5 Jasonova smrť. –  1 V tom čase podnikol Antiochos druhú výpravu do Egypt a.  2 Tu sa stalo, že v celom meste skoro štyridsať dní vídali jazdcov, vyzbrojených kopijami a v zlatých rúchach, ako sa preháňajú po oddieloch vo vzduchu. 3 Čaty jazdcov boli zošikované, zvádzali útoky a narážali jedny na druhé. Vrhali štíty a množstvo oštepov, mávali mečom a lietali strely, čo bolo žiarenie zlatej výzbroje a všelijakých pancierov. 4 Preto sa všetci modlili, aby sa ten úkaz stal dobrým znamením.

 5 Tu prebehol falošný chýr, že Antiochos je mŕtvy. Jason zohnal nie menej ako tisíc mužov a náhle zaútočil na mesto. Hoci sa aj ľudia zbehli na múr, mesto bolo nakoniec zaujaté. Menelaos utiekol na hrad. 6 Jason sa potom oddal bezohľadnému krviprelievaniu vlastných spoluobčanov. Neuvážil si však, že premoženie súkmeňovcov, ktoré sa mu pošťastilo, je vlastne najväčším nešťastím. Namýšľal si, že získava trofej od nepriateľov, a nie od súkmeňovcov. 7 Ale nedostal sa k moci; ba jeho úkladný útok mal hanebný koniec. Ako tulák musel opäť utekať do Amonska.

8 Na konci svojho zlého života vyšiel až na to, že ho uväznil arabský pohlavár Aretas. Utiekol síce, ale musel prebehovať z mesta do mesta, lebo všetci ho nenávideli ako zradcu zákonov. Bol opovrhnutý ako škodca vlasti a spoluobčanov, až bol vyhnaný do Egypta.

9 Konečne utiekol do Lacedemóna s tým, že tam nájde ochranu. Tak teda ten, čo mnohých vyštval z otčiny, sám zahynul v cudzine. 10 A ten, ktorý dal mnohých poodhadzovať bez pohrebu, sám nemal pohreb, ani sa nedostal do otcovskej hrobky. Nepoľutoval ho však nik.

 

Vydrancovanie chrámu. – 11 Keď sa kráľ dozvedel o týchto skutočnostiach, nazdával sa, že je v Judsku povstanie. Preto vytiahol z Egypta so zverskou zúrivosťou a násilne zaujal mesto. 12 Vojakom rozkázal zraziť bezohľadne každého, na koho narazia, ba pozabíjať aj tých, ktorí utečú hore na domy. 13 Tak nastalo vraždenie mladých i starých, ničenie mužov, žien i detí a zabíjanie panien i nemluvniat. 14 Za celé tri dni bolo osemdesiattisíc obetí; štyridsaťtisíc ich bolo povraždených a nie menej predaných do otroctva. 15 Ale tým sa neuspokojil; odvážil sa vkročiť aj do chrámu, najsvätejšieho na celej zemi. A Menelaos, ten zradca zákonov a vlasti, bol mu sprievodcom.

 16 Nielenže chytal do svojich poškvrnených rúk posvätné nádoby, ale nehanebne porozhadzoval aj tie veci, ktoré venovali iní králi (a mestá) na ozdobu, slávu a česť miesta.  17 Antiochos nenahliadol pri svojej bezmedznej namyslenosti, že Vševládny sa nakrátko nahneval pre hriechy obyvateľov mesta, že preto bolo toto miesto vystavené takému pohrdnutiu. 18 Keby sa neboli dopustili toľkých hriechov, bol by musel aj tento odstúpiť od svojej bezočivosti hneď pri vstupe po zbičovaní ako kedysi Heliodor, ktorého poslal Seleukos poobzerať si pokladnicu. 19 Pán si však nevyvolil národ pre miesto, ale miesto kvôli ľudu. 20 Preto aj to miesto, ktoré malo neskôr mať účasť na šťastí národa, malo svoj podiel aj na jeho ťažkostiach. A to, ktoré bolo opustené za hnevu Všemohúceho, malo byť opäť povýšené po uzmierení Vševladára vo všetkej svojej sláve.

 21 Antiochos teda odniesol z chrámu tisícosemsto talentov a čo najrýchlejšie sa odobral do Antiochie. Vo svojej pýche sa nazdával, že zem urobí splavnou a more zas schodným – v nadutosti svojej mysle.  22 Zanechal úradníkov, aby týrali ľud; v Jeruzaleme to bol Filip, rodom Frýg, ale v spôsoboch bol barbarskejší ako ten, ktorý ho ustanovil. 23 Na Garizime bol zas Andronikos. A taktiež Menelaos, ktorý sa horšie zachoval voči spoluobčanom ako iní.

 24 Nanajvýš rozhorčený na židovských občanov vyslal nenávideného vodcu Apolonia s vojskom dvadsiatich dvoch tisícov a rozkázal mu pobiť všetkých v dospelom veku; ženy a mládež mal predať. 25 On aj pritiahol do Jeruzalema, ale tváril sa celkom nevinne. A tak sa správal až do svätého sobotného dňa. Keď však videl, že Židia svätia deň, rozkázal svojim ľuďom, aby sa chopili zbrane. 26 Potom dal pobiť všetkých, ktorí si vyšli pozrieť hru, so zbraňou vnikol do mesta a vyvraždil veľké množstvo ľudu.

 27 Júda Machabejec sa stiahol aj s inými deviatimi na púšť a živoril po horách so svojimi na spôsob zveri. Stále sa totiž živili rastlinnou stravou, aby sa uchránili pred poškvrnením.

 

 

1. Porov. 1 Mach 1, 18 – 22.
2 – 4. Výklad, podľa ktorého by mali byť tie zvláštne úkazy len výplodom fantázie, nijako neobstojí, lebo ich charakter a doba trvania poukazujú na skutočné znamenie (podobné zjavy sa vraj diali aj pred pádom Jeruzalema roku 70 po Kr.; Jozef Flávius, Židovská vojna 6, 5.3; Tacitus, Hist. 5, 13).
5 – 7. Porov. pozn. k 1 Mach 1, 21.
16. 1 Mach 1, 23 n. a Jozef Flávius jasne hovoria, že Epifanes chrám aj vyplienil.
17 – 20. O Heliodorovi pozri 3, 23 n.; o oslávení chrámu 10, 3 – 9. Porov. 1 Mach 2, 49.
21. Porov. 1 Mach 1, 23 n.; 3, 30.
22 n. Pred svojím odchodom z Jeruzalema ustanovil Epifanes akýchsi vojensko-politických komisárov (nie sú to tí dozorcovia, o ktorých je reč v 1 Mach 1, 53) pre Samáriu a Judeu. Pridelil ich k miestam, kde sa ľud schádzaval vo veľkom. Na Garizime, kde mali Samaritáni svoju svätyňu, bol Andronikos (iný než v 4, 31 – 38) a v Jeruzaleme Filip (pozri 6, 11).
24. Apolonios (porov. 1 Mach 1, 30 – 34; 3, 10) sa tu označuje ako „mysarches“ (= nenávidený vodca), čo niektorí vzhľadom na 1 Mach prekladajú: Knieža, vodca Mýzie. Toto je už druhý krvavý kúpeľ, ktorý nastal po dvoch rokoch po prvom (v. 11 – 15), t. j. roku 145 Sel.= 168/167 pred Kr.
27. Medzi tými „deviatimi“ bol iste aj Júdov otec Matatiáš; porov. 1 Mach 2, 28. – Chránili sa poškvrnenia, k akému bol donucovaný aj Eleazar (6, 18 n.). Porov. 1 Mach 1, 65 n.
Druhá kniha Machabejcov