Druhý list Korinťanom

Druhý list Korinťanom

12 Prejdem k videniam a zjaveniam. – 1 Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána.  2 Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi – neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, – uchvátený až do tretieho neba. 3 A viem, že tento človek – zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, – 4 bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. 5 Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. 6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa,  7 a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. 8 Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, 9 ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10 Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.

 

Bojím sa o vás. – 11 Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili – lebo vy ste ma mali odporúčať. Nebol som o nič menší ako tamtí veľapoštoli, aj keď nie som ničím. 12 Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch. 13 Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu.

14 A toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. 15 A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?

 16 Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák a dostal som vás úskokom. 17 Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal? 18 Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu? A v tých istých šľapajach?

19 Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi; a všetko, milovaní, pre vaše budovanie. 20 Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. 21 Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.

 
2. Mimoriadny zážitok, o ktorom hovorí Pavol v tretej osobe, sa odohral 14 rokov pred napísaním listu, teda asi roku 43, a je iný ako videnie, ktoré mal niekoľko rokov predtým na ceste do Damasku. Podľa vtedajšej predstavy tretie nebo bolo sídlom Boha, kým prvým nebom bola zemská atmosféra, druhým nebo hviezd.
7. „Osteň“ je bližšie neurčené utrpenie. Mohla to byť dajaká chronická choroba (porov. Gal 4, 14 – 15) alebo prenasledovanie zo strany Židov (porov. Rim 9, 3).
16. Ide o námietky jeho protivníkov.
Druhý list Korinťanom